Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 106 Podľa režisérky bola pôvodná podoba hry z pera Patricka Marbera v jazyku menej drsnom, ako sú jeho ostatné diela. Pri príprave predstavenia sa spolu s prekladateľkou Zuzanou Šajgalíkovou skôr „pasovali“ s jeho prevedením do súčasnej podoby slovenčiny, aby to malo tú správnu „ľahkosť“. Výnimkou neboli vulgarizmy ani sexistické narážky. Napriek tomu to pôsobilo v kontexte prirodzene. Premiéra predstavenia Dílerova voľba bola 10. apríla na scéne Divadla Jonáša Záborského. Bábkové divadlo pre deti a dospelých Babadlo v Prešove oslavovalo 20. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa konal v Dome kultúry v mestskej časti Solivar trojdňový program Babadlo dokorán. 15. mája sa uskutočnil odborný seminár s názvom Divadlo pre deti a jeho úlo ha v dnešnom svete, ktorý pripravilo divadlo s Prešovskou univerzitou. Herci, umelci i odborníci z univerzity hovorili o umelecko-estetických, kognitívnych a pedagogických aspektoch divadelnej tvorby pre deti i o histórii 20- ročného divadla. Večer bola na programe divadelná inscenácia divadla Babadlo pre deti od 12 rokov a dospelých na motívy poviedky Charlesa Dickensa Vianočná koleda s názvom Peniaze nie sú všetko. Pripravené bolo aj vystúpenie prešovskej skupiny Odtiaľ potiaľ. 16. mája bol program už dop oludnia. Počas dňa boli pre deti pripravené workshopy, v rámci ktorých si najskôr vyrobili bábku, potom sa s ňou naučia hrať a nacvičia aj inscenáciu. Známy slovenský herec, mím a klaun Cirque du Soleil Juraj Benčík viedol Cirkusový workshop, v rámci ktorého chcel deťom predstaviť cirkusové techniky. Počas dňa mohli diváci vidieť niekoľko predstavení. Doobeda to bola inscenácia pre deti od troch rokov Sen jedného duba. Popoludní rozprávky Ako psíček a mačička... alebo o Malom nervóznom prasiatku. Večer sa na pódiu stretli herci s folklórnym súborom Rozmarija a odohrali predstavenie Pačmaga. Zlatým klincom programu bola premiéra inscenácie Palculienka. Divadlo Alexandra Duchnoviča pripravilo 22. mája poslednú premiéru tej to sezóny Kováči. V hre sa spojili osudy troch bývalých vojakov z rôznych krajín. Predstavenie nieslo aj morálny odkaz. Hra bola prístupná od 15 rokov, podľa režiséra je však len slabým odvarom bláz novstva, ktoré sa deje. Nový titul bol z pera srbského autora Miloša Nikoliča. Režisérskej taktovky sa chytil Ľuboslav Majera, pedagóg v Srbsku aj Banskej Bystrici, ktorý s DAD-om spolupracoval pred 15 rokmi pri hre Počuješ mama. Desiatky rokov po vojne sa stretávajú Srb, Nemec, Rus, traja kováči a bývalí vojaci v jednej kováčskej vyhni v Nemecku. Vďaka potomstvu sa ich vzťahy popreplietali. Išlo o komédiu so štyrmi hercami. Poslednou premiérou Divadla Jonáša Záborského, ktorá zároveň ukončila divadelnú sezónu s leitmotívom „Nezabúdame“, bola konverzačná dráma plná smutného čierneho humoru Hostina dravcov. Autorom predlohy bol Vahé Katcha, dramatizátorom Julien Sibre. Inscenáciu uviedli 29. mája na Malej scéne DJZ. Režisér Michal Náhlík vybudoval spolu s dramaturgičkou Miriam Kičiňovou v Hostine dravcov obraz skupiny priateľov, ktorí sa aj napriek komplikáciám doby snažia užívať slávnostný deň najviac, ako sa len dá. Tešia sa z každého skromného darčeka, aj z každého skromného príspevku k spoločnej oslave. Napriek názorovým rozdielom sa slávnostne oblečená a naladená spoločnosť príjemne baví do chví le, kým im tieto okamihy zničí gestapákova zvrátená požiadavka. Diváci sú prvých pár minút vedení na ľúbivý kostýmový a atmosferický výlet do populárneho medzivojnového obdobia, aby ich mohol tvorivý tím náhle zaskočiť príbehovým zvratom a pripomenúť im, ž e vojnové príbehy naozaj nemajú prečo byť romantické, no sú plné túžby zachrániť si vlastný život na úkor priateľstva, ľudskosti, ba dokonca cudzej krvi. Búrlivá situácia na Blízkom východe sa preniesla 5. októbra na pódium v Divadle Alexandra Duchnoviča v predstavení Arktické hlasy. V Prešove ho scénicky stvárnili umelci z Nórska. Politický stav a situácia pre nich nebola neznáma a nebola im ľahostajná. Príbeh Arktické hlasy (Arctic voices) zo severnej pohraničnej oblasti mal svoje paralely aj v iných ča stiach sveta. Bola to symbióza tanca, pohybu a hudby, vďaka ktorej prebiehala živá komunikácia s divákmi. Balans medzi vážnosťou, humorom i absurditou. Z pódia zne la nórčina, švédčina, angličtina i ruština. V čase vrcholu Arabskej jari, v októbri 2013, n órsky zahraničný spravodajca Odd Karsten Tveit zhodnotil: „Dramaticky sa menia strategické pravidlá, v dôsledku čoho dnešných 5 krajín, Irak, Jemen, Líbya, Saudská Arábia a Sýria môže skončiť ako 14 rôznych národov. Budú sa občania arabského sveta identifikovať hlavne na základe svojej národnej príslušnosti, kmeňa, náboženstva alebo etnicity? Aký tvrdý je tlak cudzích