Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 105 3. DIVADLO A FILM Bábkové divadlo pre deti a dospelých Babadlo, sídliace na Solivare v Prešove, uviedlo 22. februára novú premiéru Peniaze nie sú všetko, ktorá bola adaptáciou Vianočnej koledy od Charlesa Dickensa. Išlo o 51. premiéru tohto divadla a tentoraz to bola klasická rozprávka pre deti od sedem rokov pretvorená do punk rockovej podoby. O hudobné spracovanie sa postaral Tomáš Oravec, ktorý spojil tradičné anglické koledy s punk rockovou hudbou. Podľa režisérky a herečky Júlie Labudovej bola hra s drevenými marionetami a živými hercami aktuálna v každom nielen predvianočnom či vianočnom čase. Bola totiž o peniazoch, láske i rodine a o tom, či sa človek dokáže zmeniť k lepšiemu. V jubilejnej sezóne, keď si divadlo pripomínalo 20. výročie svojho vzniku, zároveň do kolektívu pribudol nový umelecký riaditeľ. Bol ním skúsený herec, pedagóg a mím, pôsobiaci aj v Cirque du Soleil, Juraj Benčík. Do medzinárodnej súťaže 48 hours Project o najlepší krátkometrážny film za rok 2014 sa zapojili mladí prešovskí filmári o minútu dvanásť. Doslova. Výsledkom bolo, že ľudia z celého sveta vybrali ich film ako najlepší. Missing memories z dielne filmárov z Medzian a Prešova tak ocenili 24. februára priamo v Hollywoode, získal People’s choice award. Autori si boli, napriek komplikáciám, prevziať cenu aj osobne. Do Hollywoodu cestovali štyria: Ondro Martinkovič, Michaela Kučmová a Gabr iel Horváth a Jakub Červeňák. Z Ameriky sa vrátili v polovici marca. Hlavným cieľom cesty bol samotný večer oceňovania. Tam sa pred všetkými premietlo aj ich ocenené dielo. Jeden z názorov od samotných organizátorov súťaže bol ten, že film sa dotkol ich sŕ dc. Počas večera nechýbali príhovory. Ocenení sa krátko predstavili a podelili o svoje skúsenosti pri produkcii filmov. Prešovská univerzita organizovala v dňoch 16. – 18. marca Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ozveny jedného sveta. V rámci neho premietl a ekologické, politické, ale aj sociálno- spolo čenské dokumenty, ktorých spoločnou témou bola sloboda . Dohromady sa premietlo až 15 filmov. Najväčší úspech mal podľa organizátorov hneď prvý dokument, Hviezdy za železnou oponou. Dokument doplnila beseda s prešovským folkovým muzikantom Edom Klenom. Ten svojou prítomnosťou navodil príjemnú atmosféru a vzbudil u divákov veľké ohlasy. Hudobník Edo Klena si pospomínal na časy minulé a študentom otvorene porozprával o hudobnej cenzúre, s ktorou sa sám počas komunizmu stretol. Filmy sa premietali najmä v dopoludňajších hodinách. Prestávky vyplňovali besedy so zaujímavými hosťami. Debaty viedli študenti masmediálnych štúdií, ktorí sa podieľali na príprave festivalu. Viacerí z nich si túto skúsenosť pochvaľovali. Oproti minulým ročníkom zaznamenal festival menší pokles návštevníkov. Podľa koordinátorky festivalu Evy Peknušiakovej to zapríčinilo viacero faktorov. Jednak to bol vraj výber filmov, propagácia, ale aj hlavná téma festivalu. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove uviedlo 20. marca premiéru rozprávky Pán Keby v rusínskom jazyku. Išlo o príbeh dvoch nezbedníkov, ktorí sa po jednom zo svojich šibalstiev skryjú v divadle. Tu ich nájde klaun Pán Keby a zapojí ich do svojej cirkusovej estrády. Nebola to klasická rozprávka s klasickým príbehom, ale umelá rozprávka napísaná v 60. rokoch. Vtedy k textom pristupovali veľmi slobodne a využívali v nich dadaizmus. Polovica textu je veršovaná. Zaujímavé bolo, že posledná pieseň textu hovorila o svetovom mieri. Hlavná postava - klaun Pán Keby - sa snažila deti vychovávať a dostať z nich to najlepšie. Polovica textu bola zložená z riekaniek a piesní. Šesť chlapov, jeden stôl, jeden večer a poker. Nové predstavenie z dielne Divadla Jonáša Záborského Dílerova voľba prinieslo pohľad do mužského sveta a zároveň otázku vzťahov rodičov a ich detí. Mužskú zostavu režírovala žena, autentickosti predstavenia pomohol príznačný mužský jazyk. Tretia premiéra sezóny v prešovskom divadle sa po hrách Obchod na korze a Kabaret vymykala téme Nezabúdame“ s vojnovou tematikou. Tentoraz dostala priestor myšlienka hazardu. Niektorí herci sa poker museli naučiť. Pomáhali im spoločné pokrové posedenia, najmä po skončení skúšok. Popasovať sa s týmto faktom mu pomohol skvelý kolektív. Napríklad aj Lukáš Šepták, ktorý si už v minulosti poker zahral. Tentoraz však priznal, že sa v hre viac zameriaval na myšlienku vzťahu otca a syna. Mužská partia a pokrový večer bola odrazom typického obrazu mužov počas zápalu hry. Vtipné „hlášky“ boli skvelo zasadené do slovníka a celkového re čového prejavu.