Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 92 6. LITERATÚRA Dušan Peterec spracoval knihu o Solivare. Ján Čech, ktorý písal pod pseudonymom Hans Šváb, o Šváboch vydal dokonca dve knihy. Oboch autorov poslanci 3. februára pozvali na výbor mestskej časti v Solivare, aby sa im za vydanie kníh poďakovali a obyvatelia mohli s nimi diskutovať. Geológ Dušan Peterec sa k písaniu knihy odhodlával roky. V Solivare sa narodil a prežil tam detstvo aj stredoškolské roky. Solivar so vš etkými vzácnosťami bola jeho srdcovka. Ešte ako malý chlapec po rebríkoch liezol do šachty Leopold a objavoval staré banské chodby. Možno aj to ovplyvnilo, že sa stal geológom. Roky mal všetko, čo sa tam udialo, v hľadáčiku, zbieral fotografie, príbehy a j fakty. Poznamenal tiež, ako veľakrát oľutoval, že sa s otcom, ktorý bol v Solivare známym obchodníkom, nerozprával viac o zaujímavostiach a starých príbehoch baníckych rodín. Fakty o technických pamiatkach musel hľadať v archívoch vo Viedni, v Prahe a j v banskom archíve v Banskej Štiavnici. Zberateľ Ján Kačeňák mu zase pomohol s dobovými pohľadnicami Solivaru a postupne sa rodilo dielo, ktoré venoval starým Solivarčanom na pripomenutie a mladým preto, aby boli hrdí na toto dedičstvo a snažili sa o jeho zachovanie. Nezaprel v sebe geológa, a preto je v knihe aj charakteristika geologických pochodov, ktoré viedli k vzniku ložiska soli, cez soľný monopol až po smutné ukončenie výroby. Ťažba soli dávala prácu mnohým rodinám a postupne sa tam vytvorila komunita ľudí, ktorí mali špecifické postaven ie. V Solivare totiž odpradávna vyvierali slané pramene na ľavom brehu terajšieho Soľného potoka, ale ťažba banským spôsobom sa začala až v roku 1572. V knihe boli však odkazy aj na iné zaujímavosti. Napríklad, že v minulosti sa tam vyrábal likér, že tam bol pivovar aj kúpele a ako sa žilo baníckym rodinám. Dnešná mestská časť Šváby bola 200 rokov samostatnou obcou. Pôvodných 48 domov na Švábskej ulici zbúrali v rokoch 1984–86 a na ich mieste vybudovali sídlisko. Zachovala sa už len Kaplnka sv. Jána, zbúrali aj symbol obce, zvonicu. Autor knihy o Šváboch Ján Čech pochádzal z rodiny najstarších usadlíkov a bol na to patrične hrdý. Od svojich príbuzných vedel, že hoci boli prisťahovalci, všetci boli dobrými hospodármi a remeselníkmi, ktorých vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Podľa historických prameňov sa za zakladateľa obce považuje cisár Jozef II. a prví osadníci boli prisťahovalci z Alsaska, Lotrinska a z Nemecka. Prvých 48 nemeckých rodín, ktorí sa na Šváboch usadili, si vybral sám cisár. Autor chcel, a by ľudia vedeli viac o Šváboch aj o ľuďoch, ktorí neváhali opustiť svoje rodisko a v cudzom svete zakladali nový domov. To bol aj dôvod, prečo napísal tiež príbeh rodiny Rahlovcov pod názvom Môj život. Rusínska obroda na Slovensku – miestna organizácia v Prešove a SNM – Múzeum rusínskej kultúry usporiadali v 21. marca „Rusínske literárne stretnutie“. Konalo sa v priestoroch múzea. V rámci neho sa prezentovali dve literárne novinky. Anna Kuzmiaková predstavila svoju knihu Rusíni veselo i vážne a Erika Mat onoková dielo Havranov poklad. Medzi prítomných zavítal aj hosť z Poľska -Bogdan Gambaľ. Ten predstavil edíciu vydávania lemkovskej klasiky. Na programe bolo aj autorské čítanie, taktiež aj čítanie v podaní Igora Lattu z DAD -u. Anna Kuzmiaková bola pre mno hých známou osobnosťou. Bola pri zakladaní Rusínskej obrody, šéfovala prvým novinám Info Rusín, písala knihy. Ďalšia kniha, Havranov poklad, bola dielom z pera Eriky Matonokovej. Bola atypická v tom, že vyšla dvojjazyčne: slovensko –rusínsky. Erika bola učiteľkou, robila v psychologickej poradni. Kniha bola už jej 15. v poradí a druhá po rusínsky. Inšpiráciu čerpala z rozprávania v mieste, kde mala chatu a kde ešte stále žili ľudia, ktorí si živo spomínali na rôzne legendy a povesti. Knižnica P. O. Hviezdoslava mala 2-tisíc nových kníh, do ktorých investovala okolo 10-tisíc eur. Nákup nových titulov sa snažili zabezpečiť ešte pred dovolenkovým obdobím. Podľa riaditeľky Marty Skalkovej totiž zo skúseností vedeli, že väčšina ľudí navštívi knižnicu ešte predtý m, než odcestujú na dlhší dovolenkový pobyt. Ľudia si vyberali najmä beletriu a populárno - náučnú literatúru. Niekedy to doslova praskalo vo švíkoch. Mali bezbariérový vstup, takže tu chodili aj mamičky s kočíkmi a vozičkári. V Centre regionálnych dokumen tov otvorili aj výstavu Šarišský hrad v minulosti a dnes. Išlo o fotografie a dobové dokumenty, ktoré mapovali históriu hradu.