Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 84 Netradičným, ale efektným počinom bolo použitie komentátora. Komentátor mnohokrát čítal naozaj autorove poznámky. Svetovú premiéru tragikomédie Nescudzoložíš uviedlo v rusínskom jazyku 14. marca večer Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Išlo o dramatizáciu Tolstého kultových noviel Rodinné šťastie, Diabol a Kreutzerova sonáta spojených do jedného príbehu so spoločným menovateľom, ktorým bolo manželstvo. Hlavnú úlohu v hre Nescudzoložíš stvárnila známa slovenská herečka, Prešovčanka Gabriela Marcinková, jej alternantkou bola Miriama Gajdošová. Ako uviedla Marcinková, rusínskym jazykom nikdy nehovorila, ale jej babka bývala v Palote v okrese Medzilaborce, takže tento jazyk vždy obdivovala. Dej sa odohrával v cukrovare, ktorý mal byť akousi fabrikou na rodinné šťastie, no nie vždy to tak aj fungovalo. Podľa režisérky Júlie Rázusovej hlavnou myšlienkou hry bola snaha mladých ľudí žiť po novom, ale nevedeli ako, preto začnú žiť po starom a inšpirujú sa často chybami rodičov v manželstve. Regionálna prehliadka Cineama 2014 patrila k tým silnejším. Autori súťažili v apríli v kategóriách reportáž, animovaný film, hraný, dokumentárny, experimentálny a v ponuke boli aj hudobné videoklipy. Súťažilo 16 filmov a okrem kategórií boli autori rozdelení a j do vekových skupín. Prevažovali však mladí, ktorí prekvapujúco spracovali realitu súčasného života. V žánroch tiež nastal obrat. Kým v minulých ročníkoch prevažovali dokumenty, teraz autori stavili na hrané filmy a videoklipy. Vo vekovej skupine do 16 rokov získala prvé miesto a postup Veronika Franková za hraný film Spomienka na radosť. V skupine nad 16 rokov porota udelila viac cien. Gabriel Horváth získal dokonca dve prvé miesta za animovaný film Legoanimácia. Cenu dostal aj za hraný film Na druhú, v ktorom sa autor akoby vracal do obdobia nemého filmu a grotesky na pozadí jednoduchého príbehu lásky školákov. Druhé miesto získal Marcel Kušnír za hraný film Šialený nábor a tretie Martina Kažimírová za hraný film Tish o chaose v duši dievčaťa. V tretej v ekovej skupine sa jednoznačným víťazom stal Jaro Ondo a jeho hraný film 660. Bola to vtipná groteska o tom, ako človek po 50 - tke hľadá svoj svet a nesplnené sny aj tak, že len leží v záhrade a čaká na zázrak, na mesiac sa chce šplhať po rebríku a podobne. Druhé miesto porota udelila Tomášovi Telepákovi za experiment Spisovateľská a za animovaný videoklip Uvidel som svoje parte. Tretie miesto patrilo dokumentu Mária Lüttmerdinga Teória života; bol o mladíkovi, ktorý zavesil mestský život na klinec a rozhodo l sa žiť v súlade s prírodou. Všetky tieto snímky mali prezentova ť Prešov v celoštátnej súťaži. V poradí štvrtú, pre túto sezónu poslednú, hru pripravilo Divadlo Alexandra Duchnoviča. Autori sa v nej pozreli na koreň zla a pôsobenie v spoločnosti pod názvom Krcheň nesmrteľný. Prvá premiéra bola 30. mája , druhá 4. júna. Magická a krutá tragikomédia z dedinského prostredia. Takto uvádzali hru jej autori. Išlo o súčasný slovenský text, ktorý vraj patril na slovenské pomery k netypicky úspešným, z pera dramatičky Evy Maliti- Fraňovej. Dramaturgička Michaela Zakuťanská vysvetlila, že neinscenujú hru, ktorá je o posledných rokoch socializmu, ale hru, ktorá je o zle, o tom, ako sa naša spoločnosť so zlom vyrovnáva. Ako so zlom komunikujeme, v podstate spôsob, že si ho nevšímame, nie sme schopní ho pomenovať. Ani sa postaviť voči tomu najväčšiemu, ale vyberieme si ako obeť niekoho iného. Hra prináša postavu Krcheňa, otca rodiny, antihrdinu, intrigána, smilníka, ktorý zosobňuje absolútne zlo, a jeho fungovanie v rámci jednej slovenskej dediny. Režisérsky sa taktovky ujala rodáčka z Humenného, Alena Lelková, ktor á tvorbu divadla poznala ešte z čias štúdia v Prešove. Niekoľko stoviek ľudí 1. júna využilo možnosť a prišlo do Divadla Jonáša Záborského v Prešove na deň otvorených dverí. Ten sa už po ôsmy raz uskutočnil pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Splnila sa základná podmienka organizátorov a to, že ľudia prišli, síce nie až tak v podobe d ivákov, ale skôr návštevníkov. Na Malej scéne vystúpili herci s pesničkami z divadelných predstavení a muzikálov. Okrem toho si mohli návštevníci vo veľkej budove na Námestí legionárov vyskúšať herecké kostýmy a odfotografovať sa v nich, deti sa mohli nechať nalíčiť, ale aj obhliadnuť si zákulisie Veľkej scény. Deň otvorených dverí robili už každoročne v takomto období, lebo si mysleli, že detský divák je budúcnosťou diva dla. Poznanie je základom všetkého, a ak niektorým ľuďom chýba