Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 83 3. DIVADLO A FILM Najmladšia členka súboru DJZ Stanislava Pázmányová (29) vhupla pod čepiec. Vyvoleným rodáčke z Rimavskej Soboty, ktorému povedala svoje „áno“, sa stal 11. januára o rok mladší obchodník s vínom Marek Kašper zo Sabinova. Zobrali sa priamo v historickej sále divadla. Na obrade bola prítomná aj Stankina dcérka Barborka. Ďalší prírastok bol na ceste. Stanislava patrila medzi najvyťaženejšie a najúspešnejšie prešovské herečky, no priznala, že pri svadbe mala oveľa väčšiu trému, než pred premiérou či počas predstavenia. Zaľúbenci verili, že manželstvo zvládnu. Obaja nasadli po netradičnom obrade do trabanta a odviezli sa na hostinu do Veľkého Šariša. Prvá svadobná cesta bola prozaická, smerovala do ich bytu na Sekčove. Svadobnému obradu tlieskalo takmer plné hľadisko. Nechýbali v ňom nevestini kolegovia z divadla, vrátane manželov Stražanovcov. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove 30. januára oslávilo 70. výročie uvedenia prvej premiéry. V malej výstavnej sieni v historickej budove pripravila Alžbeta Verešpejová výstavu 7 zastavení o siedmich dekádach prešovského divadla a večer sa konalo predstavenie Návšte va starej dámy, v ktorom účinkovali herci všetkých generácií. Prvou hrou na doskách prešovského divadla bola dedinská komédia Ferka Urbánka Škriatok. Divadlo vzniklo počas Slovenského štátu. Aj preto, že Košice, kde v tom čase už scéna fungovala, patrili M aďarsku. Prešlo viacerými turbulenciami. Najprv muselo ustáť atak, že nešlo len o provizórium, kým sa Košice „vrátia“, v 60. rokoch prišli na rad ďalšie organizačné rošády. Divadlo, už s Jonášom Záborským v názve, sa stabilizovalo. Až do 90. rokov, kedy na čas stratilo subjektivitu a stalo sa súčasťou Východoslovenského divadla Košice. To však dlho nevydržalo. Prešovské DJZ nebolo v centre pozornosti slovenských divadelných kritikov, na druhej strane malo plné sály. Ján Handzo, riaditeľ divadla zdôraznil, že divadlo žije vtedy, keď je tam divák, čo sa v Prešove darí. „Nie je to umenie pre umenie, nie je to ani záležitosť toho, že príde čas. Nepríde. Po derniére už sa nič nestane. To nie je výtvarné dielo, ktoré niekto objaví po 50 rokoch.“ A aký je teda pod ľa riaditeľa prešovský divák? Zvedavý. Aj keď sa hovorí, že ľudia sú tu konzervatívni, v divadle nemali ten pocit. Áno, mali témy konzervatívnejšie, ale i otvorenejšie a videli, že ľudia sa v tomto priestore dokážu hýbať. A keď opatrne posúvali niektoré hranice ďalej, spätne sa im to pozitívne vracalo. V roku 2013 uplynulo 90 rokov od narodenia Viktora Kubala. To bolo podnetom pre Bábkové divadlo v Prešove Babadlo, ktoré 16. februára prinášalo pre deti a ich rodičov v Domčeku umenia na Solivare premiéru hry Puf a Muf sa vracia. Hra bola interaktívna, prinášala aj zaujímavú inováciu v prostredí bábkového divadla. Herecky sa predstavenia ujala trojica Lenka Múková, Lukáš Jurko a Michal Kucer, ktorý zavítal do Babadla už po druhýkrát z Divadla Alexandra Duchnoviča . Inovácia bola v tom, že na scéne boli okrem bábok, ktoré stvárňovali kocúrov, aj živí herci. Celý príbeh bol ako film, ako filmový kotúč, ktorý rozkrúti samotný Viktor Kubal v stvárnení Michala Kucera. Pozvanie už mali do Humenného, Prešova či Kežmarku, aby sa s Kubalovou tvorbou zoznámilo čo najviac detí. Život Amadea si vzali ako motív pre svoje ďalšie predstavenie herci Divadla Jonáša Záborského. Pod režisérskou taktovkou Michala Náhlíka na 28. februára na malej scéne divadla rozpútali boj dvoch hudobných umelcov. Druhá premiéra DJZ v tejto sezóne sa pren iesla do čias života génia Mozarta a jeho kolegu Salieriho. Príbeh bol zinscenovaný z pohľadu Antonia Salieriho, ktorého si zahral Igor Kasala, Mozarta hral jeho stály herecký kolega Michal Novodomský. Dramaturgický plán pri otvorení divadelnej sezóny bol pôvodne iný, premiéra Amadea v ňom nemala svoje miesto. Titul Amadea pokladali za zaujímavý námet, no stanovili si jasné ciele, keďže verejnosti bol dobre známy rovnomenný film. Inšpirovať sa filmom veľmi nechceli ani samotní herci, túžili to urobiť sami. Veľa sa aj škrtalo, vyše 98 -stranový text sa upravil na 55 strán. Ako hovoril režisér, práca to pre tvorcov nebola ľahká, výsledný efekt nebol ani stotinou Mozartovej tvorby, keďže Juraj Haško, ktorý sa podieľal na hudbe, musel prelúskať vyše 470 CD s Mozartovou hudbou, preniesť ju do 21. storočia a tiež využiť potenciál hercov.