Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 81 Sloganom sympózia bolo krátke slovné spojenie „To je hračka“. Každý z autorov si pod tým predstavoval niečo iné. Kováč aj „ítečkár“ Matúš Duchoň dali hlavy dokopy a rozhodli sa, že Prešovčanom splnia sľub a na „hure“ Za Kalváriou, pri starom elektrickom stĺpe, postavia sochu Krista. Síce nevymysleli, ako tam stokilovú kon štrukciu vynesú, ale mali zámer inštalovať ju presne tam, kde mala stáť podľa niekdajších sľubov primátora Pavla Hagyariho už dávno. Aj keď Duchoň nebol umelec, pri sochároch dostal nápad vytvoriť z kovu Ukrižovanie Krista. Peter Zakuťanský bol filmár a r ežisér, ktorý vlani vytvoril film o filme Obchod na korze. Pod vplyvom Michala Kačmára sa pokúsil dotvoriť kompozíciu z dreva, ktorú nedokončil jeho dedo, známy sochár František Patočka. Ďalším samozvaným umelcom bol Jaroslav Vrábeľ, tiež filmár a režisér známy ako Jaris. Vzal si do hlavy, že urobí solárny gril v tvare dáždnika tak, aby mal aj úžitkovú aj umeleckú podobu. Dokonca bol odhodlaný vziať si ho najbližšie na kempovanie. Ostatní sochári mali rovnako originálne nápady. Priestorom, kde tvorili, sa niesli zvuky píl, kladív, brúsok, dlát a povzbudzovania. Organizátori sympózia chceli použiť jednotlivé diela na výstavy. Po desiatich rokoch otvorila Šarišská galéria v Prešove verejnosti reprezentatívny výber diel troch generácií rodiny Brezinovcov, vernisáž sa konala 4. septembra . Mnoho z vystavených prác, najmä od najstaršieho a už zosnulého umelca Martina Brezinu, doteraz ešte nikto nevidel. Jeho svet, tvorba syna Slavomíra aj vnučky Slávky bol pre mnohých návštevníkov prekvapením aj inšpiráciou. V kolekcii bolo vyše 130 rôznorodých diel. Slavomír Brezina poskytol na výstavu súbor diel svojho otca z rodinnej zbierky. Išlo najmä o návrhy interiérovej a exteriérovej architektúry zo začiatku 30. rokov, tiež v štýle moderného klasicizmu aj art-deco, do konca aj návrhy drevených hračiek, ktoré sa neskôr reálne vyrábali. Syn totiž chcel ukázať otcovu tvorbu aj z inej stránky. Všetci mali okrúhle výročia narodenia, otec 95 rokov, syn 60 a vnučka 30 rokov. Kolekciu obrazov, dokumentov aj fotografií priniesol do Prešova aj preto, aby sa s úspechmi rodiny podelil aj s rodákmi. Netajil, že tu nie sú naposledy. Jeho vnuk je údajne veľmi talentovaný a veril, že o 10 rokov tu budú vystavovať už 4 generácie Brezinovcov. Zástupca Miestnej organizácie Matice slovenskej Ladislav Matisko na vernisáži odovzdal Slavomírovi Brezinovi zlatú medailu pri príležitosti tejto výstavy aj životného jubilea. Riaditeľ Šarišskej galérie Rudolf Dupkala zase ocenil veľké gesto rodiny. Darovali totiž do depozitu vyše 50 umeleckých die l Martina Brezinu a syna Slavomíra. Mali trhovú hodnotu okolo 50-60-tisíc eur, ale umelecká bola oveľa vyššia. Martin Brezina sa narodil v roku 1909 vo Východnej, po štúdiu umenia a architektúry sa v roku 1937 usadil v Prešove, kde bol jedným zo spoluzakl adateľov DJZ. Neskôr v ňom pôsobil aj ako scénograf, no zároveň prednášal na Katedre scénického výtvarníctva a kostýmu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Jeho spolupráca s Jankom Borodáčom bola rozsiahla a vytvoril viac ako 600 scénických kompozícií nielen pre prešovské divadlo, ale aj iné slovenské a české mestá. Za svoje scénografické práce bol viackrát ocenený doma aj v zahraničí. Prešovu však ostal verný až do svojej smrti v roku 1997. Mnohí Prešovčania mu aj teraz chodievali vzdať úctu k jeho hro bu na mestskom cintoríne. Slavomír Brezina sa narodil v roku 1944 v Prešove, študoval na VŠVU v Bratislave, maľbu absolvoval u prof. Petra Matejku. V svojej tvorbe obľuboval tenkú hranicu, kedy sa figurálne stáva abstraktným a abstraktné konkrétnym a to všetko prepája s duchovným. Experimentoval aj s postmoderným štýlom, pracoval s vrstvením papierových materiálov, mriežok a fólií. V jeho tvorbe hralo dôležitú úlohu okrem svietivých farieb aj svetlo. Okrem maľby a kresby sa venoval monumentálno – dekoratívnym realizáciám pre architektúru. Žil v Modre pri Bratislave. Slávka Brezinová sa už narodila v Bratislave v roku 1975 a na VŠVU študovala pod vedením Vojtecha Kolenčíka. Absolvovala študijný pobyt v Dánsku. Stavila na grafiku, ale obľubuje znakovosť a te nto princíp prenáša aj do väčších kompozícií, akrylov a kombinovaných techník. Žila a tvorila v Bratislave. Maliari Ján Fekete a Stanislav Bubán otvorili na konci októbra po ôsmich rokoch znova spoločnú výstavu v priestoroch Galérie Átrium v Prešove. Obaja pochádzali z východného Slovenska, no študovali v Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení. V prešovskej galérii predstavili svoju tvorbu z posledného obdobia. Ján Fekete predstavil 11 diel, ktoré boli pokračovaním jeho abstraktnej tvorby. Diela na výstave zámerne koncipoval tak, aby neboli len závesnými obrazmi, ale ako sám hovorí, priestorom, ktorým môžeme prejsť cez stenu. Dve diela boli prezentáciou jeho vidiny čiernych