Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 50 3. STAVEBNÍCTVO, URBANIZMUS, BÝVANIE Hoci sa proti škole šmykov pri Mestskej hale zdvihla vlna nesúhlasu obyvateľov okolia a odmietli ju aj na verejnom zhromaždení, protesty boli márne. Investor ju postavil načierno, primátorov podpis v marci ju zlegalizoval. Prešovčania na verejnom zhromaždení ešte vo februári 2012 vyslovili nesúhlas so školou šmyku, ktorú chcela pri Mestskej hale postaviť bratislavská spoločnosť Tempus Superdrive. Verejná vyhláška o zlegalizovaní školy šmyku už visela na úradnej tabuli a plynula 15- dňová lehota, počas ktorej sa verejnosť mohla proti rozhodnutiu odvolať. Zaujímavosťou bolo, že Hagyari, pôvodným povolaním právnik, tvrdil, že nemal na výber, lebo ak by nezlegalizoval stavbu, mesto by prehralo súd. Doslova uviedol: „Dané povolenie, ktoré je určené na rok, nebolo možné nepodpísať, nakoľko škola bezpečnej jazdy spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom, k čomu možno doložiť aj úradné rozhodnutie. V prípade, žeby takéto rozhodnutie nebolo vydané, mesto Prešov by evidentne prehralo súdny spor a znášalo by aj samotné trovy konania.“ V tejto súvislosti ešte dodal, že otázka nezákonnej a nelegálnej nočnej rely, na ktorú bolo najviac sťažností zo strany občanov, sa vyriešila oplotením areálu pri Mestskej hale. Unikátna technická pamiatka, sklad soli v Solivare stále pustla. Postavili ho v roku 1825, prežil storočia, ale v roku 1986 vyhorel. Jeho rekonštrukcia sa už mala dávno skončiť. Suma 2,5 milióna eur v prospech Slovenského technického múzea bola schválená z Regionálneho operačného programu ešte v roku 2010. S obnovou sa však nezačalo. Skupina aktivistov sa v marci preto rozhodla zorganizovať petíciu za záchranu jedinečnej pamiatky. Organizátori chceli získať širokú podporu Prešovčanov aj ľudí z okolia. Pamiatka bola v zlom technickom stave. V zrekonštruovanom sklade soli mali vzniknúť priestory pre múzeum, kongresovú sálu, ubytovacie kapacity aj miesto na kultúrno- spoločenské aktivity. V registri Úradu pre verejné obstarávanie bola od 27. februára 2014 zverejnená výzva na obnovu skladu soli. Mesto Prešov bolo vlastníkom 356 bytov. Z toho bolo 99 v bytových domoch so zmiešaným vlastníctvom a 257 bytov v stopercentnom bytovo m fonde. Na začiatku roka 2014 mesto evidovalo dlh na nájomnom vo výške 1 009 090 eur. V porovnaní s rokom 2012 sa im podarilo dlh znížiť len o 12-tisíc eur. Oddelenie mestského majetku na prešovskej radnici síce robilo opatrenia na zníženie dlhov, ale pr oblém s neplatičmi nebolo ľahké vyriešiť. Potvrdzovala to aj správa, ktorú v máji predložili mestskej rade na prerokovanie. Podľa nej vyzývaní boli všetci dlžníci, voči ktorým mesto evidovalo nesplatené pohľadávky na nájomnom a službách, formou zasielania upomienok. Dlžníci tiež mali možnosť uzavrieť s mestom dohodu o splátkach. V roku 2013 takto uzavreli 51 dohôd o uznaní a splácaní dlhu. Osem nájomcov uhradilo svoje dlhy, 13 dohôd bolo plnených pravidelne, 16 platili nepravidelne a 14 dlžníkov neplnilo dohodu vôbec. V roku 2013 boli splatené pohľadávky zväčša cez inštitút osobitného príjemcu. To bol asi jediný spôsob, ktorý zaručuje pravidelnosť platenia dlžníkov a ďalšie zníženie dlhu na nájomnom Mesto podalo 28 žalôb, ale využili aj formu výpovedí z náj mu najmä na uliciach Sabinovská, Čapajevova a Majakovského. Celková suma takto vymožených pohľadávok predstavovala sumu 24 103 eur. V prípade žalôb na peňažné plnenie išlo o sumu 55 504 eur. Podali aj 16 návrhov na vykonanie exekúcií a na peňažné plnenie vo výške 25 636 eur. Pri kontrolách sa pracovníci oddelenia sociálnych služieb často stretávali aj s tým, že v nájomných bytoch, kde mala oficiálne žiť jedna rodina, bývalo oveľa viac ľudí. Kontrolovali obývanosť bytov najmä v lokalitách K Starej tehelni, Pod Hrádkom a na Tarasa Ševčenka. Keďže zistili aj „čiernych“ nájomníkov, uplatnili vypratanie 10 bytov a pivničných priestorov na ulici K Starej tehelni, tiež 11 bytov v bytových domoch na Ul. Pod Hrádkom z dôvodu havarijného stavu. Na začiatku roka malo mesto 35 voľných bytov. Väčšina z nich však potrebovala rekonštrukciu. Nájomcovia sa preto museli ešte pred uzatvorením zmluvy zaviazať, že byty dajú do obývateľného stavu. Mesto dalo počas roka len na opravy potrubí, čerpadiel a iných havarijných porúch takmer 27- tisíc eur. Za vykurovacie telesá dali ďalších 17 - tisíc eur a za zámočnícke práce po deložovaní zaplatili 6 700 eur. V máji na radnici evidovali 290 žiadostí o pridelenie nájomného bytu. Konkrétne, na