Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 131 Strávil tam jednu sezónu v kluboch New York Rangers a Los Angeles Kings. V 37 zápasoch získal 25 bodov (7+18). V roku 1989 sa vrátil späť do Košíc. Od roku 1990 vystried al viacero klubov (švajčiarsky Biel, rakúsky Zeltweg, talianske Fiemme Cavalese, fínske TuTo Turku) a medzitým sa dvakrát vrátil do Košíc. Obliekal však aj dresy Trebišova, Spišskej Novej Vsi a na záver rodného Prešova, kde v roku 2003 ukončil kariéru. V najvyšších súťažiach odohral spolu 739 zápasov a získal v nich 788 bodov (359+429). Reprezentačný dres obliekol v 211 zápasoch, v ktorých strelil 66 gólov. Úspechy: Štartoval na šiestich MS, na ktorých získal zlato (1985), dvakrát striebro (1982, 1983) a dvakrát bronz (1987, 1992). Trikrát štartoval na zimných olympijských hrách, z ktorých má jedno striebro (1984) a jeden bronz (1992). Na svojom konte mal päť majstrovských titulov – štyri federálne (1983, 1984 s Duklou Jihlava, 1986, 1988 s VSŽ Košice) a jeden slovenský (1999 s HC Košice). V sezóne 1981/82 bol s 35 gólmi najlepším strelcom súťaže a v roku 1984 sa stal držiteľom Zlatej hokejky. Od roku 2005 bol členom Siene slávy slovenského hokeja. Rodina: Manželka Svetlana, syn Richard, dcéra Alexandra. Jana Brhlíková- Haľková, ktorá učila v Základnej škole na Ulici Matice slovenskej v Prešove, bola v minulosti výbornou plavkyňou, vynikala v prsiarskych disciplínach. V Lokomotíve Prešov ju trénoval legendárny Jozef Baláž, po skončení gymnázia sa stala členko u strediska vrcholového športu v plávaní v Prahe . Bola trojnásobnou majsterkou Československa, viacnásobnou majsterkou Slovenska. Reprezentovala na podujatiach vo Fínsku, v Poľsku a na Družbe. V roku 1984 mala vrcholnú formu, na letných majstrovstvách Československa zaplávala v disciplíne 200 m prsia najlepší ženský výkon roka v republike. V tom roku však najlepších československých športovcov zasiahol krutý moment - 12. mája 1984 Československý olympijský výbor na rokovaní v Prahe odhlasoval ich neúčasť na XXIII. olympijských hrách v Los Angeles. Pripojil sa tak k bojkotu NOV Sovietskeho zväzu. Predstavitelia Českej republiky a Českého olympijského výboru sa v máji športovcom za ich zmarenú šancu na účasť na olympijských hrách ospravedlnili. Pozvanie predsedu Senátu Parlamentu Českej republiky Milana Štěcha a predsedu Českého olympijského výboru Jiřího Kejvala na stretnutie športovcov, ktorí mali šancu byť nominovaní na Hry XXIII. olympiády v Los Angeles, do Valdštejnského paláca v Prahe prijala aj Jana Brhlíková- Haľková. Ženská hádzaná na východnom Slovensku bola dlhé roky v tieni mužskej. V Prešove sa zrodila až koncom 50. rokov minulého storočia. Názvy telovýchovnej jednoty sa menili (Lokomotíva, Lok. Agrostav, Lok. ZPA, Lok. ZVL a nakoniec ZVL Prešov), ale obetavý tím odborníkov zostával. A tak sa nakoniec podarilo dostať až medzi československú elitu. Bolo to v roku 1973, ale ďalších jedenásť trvalo, než Prešovčanky získali svoj prvý titul majsteriek ČSSR. Dovtedy sa to ani raz nepodarilo nielen východniarkam, ale ani nikomu zo stredného Slovenska. V majstrovskej sezóne 1983 – 84 ZVL Prešov odohrali 40 prvoligových stretnutí, z ktorých 25 vyhrali, tri skončili nerozhodne a 12 prehrali s celkovým skóre 910:867. Zaujímavé bolo, že v tom ligovom ro čníku na prvých štyroch priečkach skončili iba slovenské tímy – 2. Topoľníky 49 b., 3. Partizánske 48 b., 4. Štart Bratislava 43 bodov. Prešov mal už vtedy neobyčajne početnú a kvalitnú základňu hráčok najvyššej súťaže, veď do boja o titul zasiahlo až 21 h ádzanárok vo veku od 18 do 31 rokov: Alena Damitšová, Oľga Hájková, Terézia Olejníková, Mária Labayová, Blažena Novosadová, Galina Gladišová, Božena Kopanicová, Štefánia Čorbová, Marta Lešková, Mária Himičová, Božena Mažgútová, Renáta Hradilová, Bibiána Ščerbáková, Iveta Kováčková, Jana Obročníková, Mária Chovancová, Monika Slaninková, Marta Gajdošíková, Monika Bugošová, Oľga Wittnerová. Až 17 z nich sa zapísalo do listiny strelkýň gólov, pričom najviac ich dala Ščerbáková – 210, Damitšová – 168, Labayová – 140, Novosadová – 121. Po troch desaťročiach bolo na čo spomínať. V súvislosti s titulom majsteriek ČSSR 1984 nemožno nespomenúť trénera Dušana Slanča, bardejovského rodáka. Po Prešove získal ďalší majstrovský titul s Partizánskym, darilo sa mu aj na ďalších pôsobiskách. Trénerskú kariéru zakončil v Bardejove, s ktorým postúpil v roku 1993 do novovytvorenej I. slovenskej ligy. Titul v roku 1984 nebol vôbec dielom šťasteny. Družstvo ZVL k nemu pripojilo ďalšie tri. Alenu Damitšovú vyhlásili za najlepšiu čs. hádzanárku za rok 1983, na OH 1988 v Soule reprezentovali ČSSR A. Damitšová a B. Mažgútová, vo všetkých vekových kategóriách obliekalo dresy so štátnym znakom až 48 Prešovčaniek. Azda najďalej z nich to dotiahla Mária Labayová, účastníčka svetového