Kronika mesta Prešov rok 2014

Kronika mesta Prešov 2014 106 4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Problém okolo vytekajúcej soľanky na banskom poli v Solivare nebol stále vyriešený. Aj keď už existovalo východisko, zatiaľ sa nezačalo realizovať. Konštatovala to aj špeciálna komisia na monitorovanie stavu v chránenom ložiskovom území Prešov - Solivar, ktorá na konci februára zasadala na prešovskej radnici. Úlohou tejto komisie bolo tlačiť na Rudné bane š. p. Banská Bystrica, Ministerstvo hospodárstva SR aj Ministerstvo životného prostredia SR, aby toto územie neostalo bez správcu a začali podnikať najnutnejšie kroky pre eliminovanie rizík. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici aj Obvodný banský úrad v Košiciach totiž po priesku me potvrdili, že vytekajúca soľanka ohrozuje zdravie aj majetok ľudí. Solivarčania sa báli toho, že sa dobývací priestor prepadne podobne ako v Poľsku a ohrozí ich domy. Soľanka totiž stále vytekala a vrty boli v zlom stave. Od roku 2010 sa o ne nikto nest aral. Odborníci z banských úradov východisko našli. V prvej etape by malo ísť o oplotenie banského poľa, aby bola zabezpečená ochrana zdravia aj majetku obyvateľov v danej lokalite. Komisia očakávala, že štát uvoľní na tento účel 150 - tisíc eur. V ďalších etapách sa malo sanovať celé územie, kde bolo ešte 157 vrtov a na to bolo podľa odhadov potrebných ešte 8 miliónov eur. Problém ložiska bol v tom, že soľ bola ťažená mokrým spôsobom. Bolo rozbité tektonickými poruchami a v nadloží boli bobtnajúce íly. Kave rny boli naplnené asi na 90 percent ílom a 10 percent tvorila soľanka. Bolo ich treba zaplniť pevným materiálom a soľanku vyťažiť, vysvetlila situáciu členka komisie a bývalá vedúca ťažby v Solivaroch Viera Ježíková na poslednom kontrolnom dni. Spolu s geológom Petrom Verdonom a banským meračom Imrichom Leščinským boli odborníkmi, ktorí rizikový priestor dôverne poznali a boli ochotní pri sanácii poskytnúť cenné rady. Vyťažená soľanka sa mohla ďalej používať ako cestárska alebo kúpeľná soľ. V komisii sa tiež zaoberali požiadavkou spresniť zoznam vlastníkov pôdy v dobývacom území. Časť totiž vlastnila cirkev, ale aj desiatky súkromných majiteľov, ktorí v minulosti za zabratie pôdy dostávali peniaze. Tí chceli svoju situáciu riešiť, ale nevedeli s kým. Ekopark Holá Hora prešiel od 1.apríla z ABC centra voľného času do správy spoločnosti Technických služieb mesta Prešov, a.s. V Ekoparku prebiehali rekonštrukčné práce, aby mohla byť spustená letná sezóna od 1.júla. 1. etapa týchto prác bola zameraná na bez pečnosť a zveľadenie oddychovej zóny ako takej. Problémom boli najmä hygienické zariadenia, pre ich absenciu sa tu nemohli konať celodenné podujatia. Bola opravená kanalizácia, vybudované nové toalety, oplotenie a voliéry pre zvieratá. Taktiež sa prestavala oddychová zóna, kde sa najmä v lete mali konať rôzne kultúrne podujatia a tvorivé dielne pre deti. V rámci 2. etapy bolo zabezpečené spevnenie prístupovej komunikácie, vybudovanie chodníkov a spevnených plôch v rámci celého areálu. Nasledovať mala aj opr ava 130 rokov starej budovy, kde mali vzniknúť reprezentačné priestory prešovských mestských lesov a tiež pracovisko Prešovskej univerzity. Štrnásť najznámejších prírodných prameňov skúmali v júni dobrovoľníci zo Živej Zeme v rámci akcie Kde je voda, tam je život. Kým pred dvoma rokmi vyhovovali prísnym normám len dve studničky, teraz to boli tri. Prameň Diana na Cemjate potvrdil svoju pozíciu, naopak, kvalita vody sa zhoršila vo Veľkom Šariši. K dvom prameňom, kde sa kvalita vody výrazne zlepšila, patrili studničky pri Uzovských Pekľanoch a na Rúrkach. Medzi tými, ktoré v teste opätovne neobstáli, boli aj hlavný prameň na Kvašnej vode či studničky na Borkúte, ktoré patria k obľúbeným a navštevovaným miestam. Výsledky ukazovali, že pitná voda nie je samozre jmosťou, aj keď jej naša krajina zatiaľ mala relatívne dostatok. Pri preverovaní kvality vody spolupracovali členovia združenia s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Prešove. Projekt podporila Komunitná nadácia Veľký Šariš a na rozbor kvality pra meňov na území Prešova prispeli Technické služby mesta Prešov, a. s. Získané výsledky poskytli jednak užitočné informácie pre verejnosť na začiatku letného obdobia, ale i dobrý základ pre hľadanie nápravy. Monitoringom kvality vody aktivity Živej Zeme nekončili. Dobrovoľníci chceli priamo v teréne umiestňovať tabule s oznamom, či je voda pitná alebo nie. Zorganizovali aj výstavu a viaceré osvetové akcie so školákmi. Prešov - Malý Borkút (Borkút 2): nepitná Prešov - Borkút - Hlavný prameň (Čurek, Hlavný Bor kút): nepitná