Kronika mesta Prešov rok 2013

Kronika mesta Prešov 2013 49 3. STAVEBNÍCTVO, URBANIZMUS, BÝVANIE Mesto Prešov sa už viac ako šesť rokov neangažovalo vo výstavbe mestských nájomných bytov. Kým okolité mestá ako Lipany, Sabinov či Bardejov riešili bývanie pre mladé rodiny priebežne, v Prešove sa ešte stále len rozhodovali. V súvislosti s aktualizáciou územného plánu vytypovali kompetentní 12 lokalít, kde by sa mohli stavať. Na začiatku roka radnica evidovala takmer 280 žiadostí o pridelenie nájomných bytov, pričom vo fonde ich mala 396. Ročne mohli uspokojiť len okolo 20 žiadateľov. Ak chceli mladí ľudia vlastnú strechu nad hlavou, neostáva im nič iné, len sa zadlžiť na najmenej 30 rokov alebo hľadať drahý podnájom. Na základe podnetu od Komisie pre podnikateľskú činnosť a strategický rozvoj Sekcia stavebného úradu a urbanistik y posudzovala vytypované lokality. Tých bolo 12 v rôznych častiach mesta a diskutovalo sa o nich 8. januára . Rozhodujúcim kritériom bolo vlastníctvo k pozemkom, ale aj príprava projektovej dokumentácie. Od tej totiž záviselo aj to, či a kedy sa daná lokali ta dostane do plánu investícií mesta a kedy bude možné podať žiadosť o štátnu dotáciu na rozvoj bývania. Tie sa podávali vždy začiatkom roka, takže mesto stratilo minimálne rok. Podanie žiadosti o dotáciu bolo totiž podmienené vydaným stavebným povolením n a konkrétnu lokalitu, ukončeným výberovým konaním na dodávateľa a platným uznesením zastupiteľstva o spolufinancovaní stavby. Ani v jednom prípade takéto podmienky nemal Prešov splnené. Väčšina z 12 lokalít bola síce na mestských pozemkoch, ale na legislat ívnu prípravu a výberové konania na zhotoviteľov stavieb potrebovalo mesto ešte najmenej dva roky. Tak napríklad v lokalite na Bajkalskej ulici, kde sa s výstavbou 48 nájomných bytov z celkových 88 počítalo už v rokoch 2010 -2011, sa termín výstavby posunul do roku 2013. Aj to len predbežne. Stále totiž nebolo vydané stavebné povolenie. Všetky lokality boli teda určené, ale zatiaľ len v rovine plánov. Na Sídlisku III sa uvažovalo ešte o troch lokalitách. Na Mirka Nešpora, kde sa uvažovalo o 60 bytoch, ch ýbalo zatiaľ územné rozhodnutie, stavebné povolenie aj dodávateľ stavby. Na Volgogradskej ulici malo ísť o 60 bytov a na Antona Prídavku by sa podľa odhadu dalo postaviť 80 bytov. S legislatívnou prípravou sa ani nezačalo. Rovnako to bolo aj na Levočsk ej ulici, kde mohlo byť 120 bytov. V lokalite na Tarasa Ševčenka sa počítalo s 80 nájomnými bytmi na mestských pozemkoch, ale ani to nebola schodná cesta. Pripravená bola zatiaľ len štúdia. Na Solivarskej ulici bolo vlastníctvo tiež vyriešené, ale chýbalo územné rozhodnutie aj stavebné povolenie na 40 bytov. Podobne bol na tom aj Sekčov, konkrétne lokalita na ulici Arm. gen. Svobodu, kde sa malo postaviť 60 bytov. Tu by trvala príprava legislatívy ešte najmenej dva roky a realizácia by bola možná až v roku 2018. Aj v lokalite na Čergovskej a Vihorlatskej, kde sa uvažovalo o 200 bytoch, bol pokrok len vo vysporiadaní vlastníctva k pozemkom. Na Košickej ulici sa síce uvažovalo o 100 bytoch nižšieho štandardu, ale tam nebolo vysporiadané ani vlastníctvo k pozemkom, ani legislatíva. Poslednou lokalitou bola Cemjata, kde bolo vlastníkom pozemkov v areáli Zariadenia pre seniorov Harmónia mesto. Pre predpokladaných 100 až 150 bytov bolo síce vydané územné rozhodnutie, ale nie stavebné povolenie. Rekonštrukčné práce na národnej kultúrnej pamiatke Solivar sa mali začať v marci , resp. apríli 2013. Podľa vyjadrenia hovorcu ministerstva kultúry Jozefa Bednára rekonštrukcia bola financovaná z eurofondov. Náklady na obnovu skladu soli boli vysúťažené v sume necelých 2,4 mil. eur (s DPH). Vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že zhotoviteľ stavebných prác je už tiež známy. Na rekonštrukciu historického objektu zo 17. storočia, ktorý bol národnou kultúrnou pamiatkou a patril pod Slovenské technické múzeum v Košiciach, sa čakalo už vyše dva roky. V jeseni 2010 práce zabrzdila kontrola na ministerstve kultúry, ktorá súvisela s projektom a výberovým konaním na dodávateľa prác. Rekonštrukcia bola rozvrhnutá na dva roky. Projekt mal za cieľ záchranu a obnovu objektu, v ktorom s a vytvoria vhodné priestory pre múzejnú činnosť a kultúrno - spoločenské podujatia. Počítalo sa tu aj s kongresovou sálou a ubytovacími kapacitami. Dominanta historických Solivarov - sklad soli, vyhorel v roku 1986. Pri požiari skladu zhorela vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu a celá budova bola v schátralom stave. Budovy starého Solivaru tvoril unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Patrila k ním šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka .