Kronika mesta Prešov rok 2013

Kronika mesta Prešov 2013 32 poznamenal Pasternak. Prvé Stolpersteine osadil Günter Demnig v roku 1995 v Kolíne nad Rýnom a Berlíne ešte ilegálne. Neskôr však získal súhlas úradov. Osádzanie kameňov sa počas rokov rozšírilo v Nemecku i ďalších európskych štátoch. V súčasnosti ich bolo viac ako 25 000 v stovkách miest. Projekt bol zameraný na pamiatku všetkých obetí holokaustu. V Prešove boli osadené pred bývalým hotelom Savoy na Hlavnej a na Sabinov skej ulici, kde stáli kedysi domy. Na kameňoch boli vyryté mená Židov, ich dátumy narodení a úmrtí a v niektorých prípadoch aj to, ako zomreli. Sedem kameňov bolo pre rodinu Gellertovcov a dve pre rodinu Preiszovcov. Na Slovensku boli zatiaľ umiestnené len vo dvoch mestách - v Brezne a Banskej Bystrici. Na budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu o dňatia slobody v Prešove odhalili 1.októbra pamätnú tabuľu obetiam komunistického režimu, nespravodlivo väzneným vo väznici v Prešove. Pamätnú tabuľu posvätil prešovský pomocný biskup Milan Lach. Po odhalení sa uskutočnil seminár so svedectvami bývalých politických väzňov v aule Gréckokatolíckej te ologickej fakulty Prešovskej univerzity a archijerejská svätá liturgia za nespravodlivo väznených v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa. Vo väznici v Prešove boli väznení a vyšetrovaní dvaja gréckokatolícki biskupi Ján Hirka a Ján Eugen Kočiš, rímskokatolícky biskup Štefan Barnáš, blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, viacerí rímskokatolícki, ale najmä gréckokatolícki kňazi, rehoľníci a bohoslovci s cieľom vynucovania ich prestupu do Pravoslávnej cirkvi. Okrem nich boli v Prešove väznení aj mnohí veri aci laici, vrátane rehoľných sestier a žien aktívnych v laickom apoštoláte. Pomery za mrežami boli tvrdé. Viacerí z vä znených písomne zaznamenali svoje svedectvá o väzbe v Prešove, pričom najznámejší opis pomerov v prešovskej väznici bol zaznamenaný v knih e kňaza Štefana Hlaváča Po priamych cestách. Prešovská väznica bola podľa prešovského emeritného biskupa Jána Hirku povestná svojim tvrdým režimom. Celý personál a predovšetkým dozorcovia boli pripravovaní na to, že vo väzení sú samí nepriatelia štátu. Ich správanie k väzňom bolo dosť hrubé a nevyberané. Vyšetrovanie bolo samý krik, ponižovanie, zastrašovanie, popretkávané rôznymi výmyslami, ktoré slúžili na prípravu obvinenia pred súdom. Od začiatku októbra sa z Obvodného úradu v Prešove stal Okresný úrad, ktorý už nemal právnu subjektivitu a riadil ho rezort vnútra. V rámci reformy verejnej správy mali byť úrady bližšie k ľuďom a teda by mali svoje záležitosti vybaviť pod jednou strechou. V Prešove to síce platilo, ale niektoré odbory boli ešte na iných adresách. Podľa prednostu Okresného úradu v Prešove Vladimíra Jánošíka nebolo možné z kapacitných dôvodov umiestniť všetky odbory pod jednu strechu. Na žiadosť samospráv a ľudí tiež zjednotili úradné hodiny. Jednotlivé odbory ich totiž mali pôvodne nastavené rôzne. Knižnica P. O. Hviezdoslava od 21. októbra oficiálne zmenila svoje sídlo. Stali sa ňou secesné priestory Bosákovho domu na Levočskej ulici 1 v Prešove. Presťahovanie trvalo len 3 týždne, pričom sa do prác zapojili nielen zamestnanci, ale aj študenti prešovských stredných škôl. Ich pomoc bola potrebná, keďže bolo nutné presunúť vyše dvestotisícový knižničný fond. Zriaďovateľom knižnice bol od roku 2002 Prešovský samosprávny kraj, ktorý v lete kúpil časť historickej budovy od Národnej banky Slovenska za 300 tis. eur. Dve tretiny sumy uhradil kraj naraz, ďalších stotisíc eur splatí v piatich ročných splátkach po 20 - tisíc eur. V roku 2008 bola jej centrálna požičovňa kvôli rekonštrukcii Starej mestskej školy presťahovaná do dočasných priestorov na Levočskú 9. Po rekonštrukcii knižnica získala naspäť priestory na Hlavnej 139, kde ostala verejná čitáreň, oddelenie pre slabozrakých a nevidiacich, inojazyčné oddelenie a Britské centrum. V roku 2012 pribudlo v zrekonštruovaných priestoroch novovzniknuté Centrum regionálnych dokumentov. Ako informovala hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková, Bosákov dom bol oficiálnym sídlom riaditeľstva a centrálnej požičovne knižnice, ktoré sa tam presťahovali z priestorov na Levočskej 9. Vyšší územný celok plánoval do Bosákovho domu časom presťahovať aj detské oddelenie knižnice, ktoré sídlilo na Hlavnej 22. Predseda PSK Peter Chudík v súvislosti s novým sídlom knižnice s krajskou pôsobnosťou poznamenal, že jej umiestnenie v Bos ákovom dome je optimálnym riešením, ktoré zabezpečí knižnici stabilitu na nasledujúce desaťročia. Knižnicu P. O. Hviezdoslava tvoril fond, ktorý bol rozdelený na jednotlivé pobočky a obsahoval 250 - tisíc knižničných jednotiek, pričom za rok pribudlo 3 - 5-tisíc nových kníh. Za rok 2012 bolo registrovaných okolo 11,5- tisíca čitateľov. Najstarším čitateľom, ktorého si knižnica aj symbolicky počas otváracieho ceremoniálu uctila, bol Andrej Lata, ktorý vo veku 96 rokov bol stále