Kronika mesta Prešov rok 2013

Kronika mesta Prešov 2013 31 2.3. OSTATNÉ UDALOSTI Europe Direct Centre bola celoeurópska sieť kancelárií, ktoré slúžili na pomoc a informovanie občanov o činnosti a o štruktúrach, možnostiach a potrebách občanov v Európskej únii. V marci obnovila EÚ takúto kanceláriu aj v Prešove. Centrá Europe Direct sa nachádzali vo všetkých štátoch ú nie. Na Slovensku ich bolo trinásť, na východe boli kancelárie okrem Prešova v Poprade, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a v Trebišove. Prešovská kancelária mala na starosti okresy Prešov, Sabinov, Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Vranov nad Topľou. Fungovať mala vďaka úspešnému projektu minimálne päť rokov. Europe Direct Centre mohla poskytnúť aj rôzne tlačoviny. Existoval takzvaný e -book shop, kde bolo vyše 250 titulov, z ktorých 95 percent bolo bezplatných. Ľudia si ich mohli prostredníctvom kancelárie objednať, vrátane po štovného na náklady kancelárie. Centrum navštevovali aj študenti, ktorí boli ďalšou cieľovou skupinou. Mohli zistiť informácie o možnostiach štúdia v zahraničí, dobrovoľníctva, brigád a podobne. Kancelária poskytovala svoje služby aj tým, ktorí sa zaujímali o jazyky, životné prostredie, obnoviteľné zdroje a ďalšie európske témy. Prešovčanka Katarína Vrábelová 3. apríla po ročnej príprave vyštartovala na cestu okolo sveta na motorke BMW GS 650 Sert ao, na ktorej počas nasledujúcich 14 mesiacov mala prejsť sama 70-tisíc kilometrov v približne 40 štátoch. Počas ročných príprav musela zohnať financie a vybavenie, vybaviť rôzne povolenia, trénovať, učiť sa a detailne naplánovať celú cestu. Pred pár rokmi bola deväť mesiacov na svojom prvom adrenalínovom výlete. Vtedy na skútri a motorke prešla Thajsko, Laos, Vietnam a Bali. To sa však nedá porovnať s tým, čo ju čakalo tento krát. „Príprava na cestu okolo sveta bola prácou na plný úväzok. Som naozaj vzrušená a nervózna. Samozrejme, že mám pred cestou rešpekt. Prešla som náročnou teoretickou aj praktickou prípravou, ale určite nemôžem porovnávať podmienky v dielni a fitnescentre s tým, čo ma čaká tam vonku. Verím ale v dobro ľudí a v úspešný návrat," uviedla krátko pred štartom. Generálny pardon na nelegálne odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vyhlásila v čase osláv 10. výročia svojho vzniku Východoslovenská vodárenská spoločnosť v Košiciach. T rval do 29. júna a spoločnosť chcela takto motivova ť ľudí, ktorí vypúšťali vodu či splašky nelegálne, aby sa legálne vyhli možným sankciám. Týkalo sa to všetkých odberateľov, ktorí boli na kanál napojení a neplatili. V prípade, že sa dobrovoľne prihlásia a podpíšu zmluvu o pripojení, vyhnú sa odpojeniu, trojročnej sankcii za odvádzanie do kanalizácie, čo pri trojčlennej domácnosti činilo vyše 530 eur. Navyše by museli zaplatiť aj pokutu a prípad mohol mať aj trestnoprávnu rovinu. Ľuďom, ktorí by sa v priebehu mesiaca prihlásili, neplánovali účtovať žiadn e poplatky. Od 1. júla sa turisti mohli popozerať na Prešov a jeho okolie i z vtáčej perspektívy. Kostolná veža v centre mesta bola už sprístupnená. Chlapi tu žiadali svoje priateľky o ruku. Turisti, ktorí do mesta prichádzali, sa každý rok nevedeli dočkať letných prázdnin a tešili sa na výstup na vežu v Konkatedrále svätého Mikuláša. 23. júla pribudlo na dvoch uliciach v Prešove deväť pamätných tabuliek - Stolpersteine, teda Kamene, o ktoré sa potkneme. Tie mali navždy pripomínať obete holokaustu pochádz ajúce z tohto mesta. Vytvoril ich nemecký umelec Günter Demnig a sám ich aj osadil. Na pietnu slávnosť pricestovali potomkovia zavraždených prešovských Židov z rôznych končín sveta. Vera Somen až z Kene. „Fašisti ma pripravili o starého otca. Býval na Sabi novskej ulici. Keď v roku 1939 vznikol Slovenský štát, moji rodičia aj s nami - deťmi ušli do Čiech. Otec pracoval v Zlíne u Baťu ako lekár. Keď riaditeľ fabriky zistil, že a j v Čechách nám hrozí nebezpečenstvo, napísal direktorom všetkých Baťových fabrík, či by nás neprichýlili. Ozvali sa z Kene, kam sme odcestovali loďou z Terstu do Mombasy. To nám zachránilo život. V tejto africkej krajine, ktorá bola vtedy britskou kolóniou, žijem dodnes,“ zverila sa Vera Somen. Ďalší potomok rodiny Preiszovcov zo Sabin ovskej ulice, ktorý prišiel do Prešova, bol Ivan Pasternak. „Otca mi zobrali do koncentráku na jeseň 1944. Viac ho nik nevidel. S mamou sme sa skrývali v Bratislave u dobrých ľudí na povale s výškou 80 cm. Bol som ešte batoľa, takže príbeh poznám len z roz právania. Som však veľmi vďačný najmä rodine Havlovcov. Nebyť ich, dnes možno nežijem,“