Kronika mesta Prešov rok 2013

Kronika mesta Prešov 2013 107 4. decembra sa na Mestskom cintoríne v Prešove uskutočnila posledná rozlúčka s 56 zosnulými, ku ktorým sa od roku 1978 až 2013 nikto z ich blízkych neprihlásil. Napriek tomu, že šlo prevažne o ľudí bez domova, na večný odpočinok boli vyprevadení za účasti predstaviteľov cirkví, mesta Prešov a Technických služieb mesta Prešov, a.s. Pretože každá ľudská bytosť si zaslúži dôstojnú a pietnu rozlúčku, odprevadenie na večný pokoj, kde sa im dostane úprimného zmierenia medzi týmito dvoma svetmi. Hoci väčšina ľudí pristupovala k odchodu svojich príbuzných a k poslednej rozlú čke s nimi s úctou, žiaľ, stávali sa aj prípady, kedy človek odíde na druhý svet v tichosti, sám. Od roku 1978 bolo v našom meste vyše päťdesiat takýchto prípadov. Urny týchto obyvateľov boli počas tejto doby po spopolnení uschované u prevádzkovat eľa pohrebnej služby TSmP , a.s., ktorá zabezpečovala aj služby spojené s dnešným pohrebom. „Urny boli dnes prostredníctvom tejto dôstojnej rozlúčky uložené do spoločnej hrobky, kde sú napísané aj ich mená, dátumy narodenia a úmrtia. So zosnulými sa lúčili modlitbami predstavitelia rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, Jozef Drondzek a Daniel Galajda. Primátor Prešova Pavel Hagyari vo svojom príhovore neopomenul memento „prach si a v prach sa obrátiš“. Následne bo la vyjadrená ľútosť, že tejto problematike sa nevenovala pozornosť predošlých vedení pohrebných služieb a podľa primátorových slov by sa tieto pietne akty budú uskutočňovať raz ročne. Tiež sa kladne vyjadril k otázke vzniku prešovského krematória, ktoré by mohlo vyrásť do dvoch rokov. Pre zberateľa Vladimíra Besucha z Prešova boli gramofóny srdcovou záležitosťou. V zbierke ich mal niekoľko a ako hovoril, najvernejšie dokázal vnímať hudbu len z gramoplatne. Elektronika a rádiotechnika bola jeho vášňou od čias, kedy sa s ňou na vojenskej základnej službe zoznámil dôvernejšie. Keď sa z nej vrátil, začal sa o rádiá zaujímať ešte viac a zhruba od osemdesiatych rokov aj zbierať. Túto zbierku si však dlho neudržal. Musel ju z finančných dôvodov predať. Zhruba pred 12 rokmi však chytil druhý dych a počas nich nazbieral ďalších 150 „kúskov“ rôznej elektroniky. Pomáhali mu pritom jeho priatelia a známi, ktorí sa pre nich bezcenných prístrojov chceli zbaviť. Keďže nefungovali, nepotrebovali ich.