Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 72 kňazských svätení bude Slovensko o čosi krajšie a lepšie, že k tomu prispejete vy, novokňazi, svojou horlivou kňazskou službou.“ Po predstavení kandidátov každý svätenec v sprievode svojho duchovného otca trikrát obišiel oltár a pobozkal jeho štyri rohy, lebo odteraz už mal pri ňom stáť ako priamy vysluhovateľ a správca Božích tajomstiev. Potom kandidáti vyznali katolícku vieru a zložili prísahu vernosti a poslušnosti Svätému Otcovi, svojmu arcibiskupovi a ich nástupcom. V centre Prešova 10. júla napoludnie osadili bronzovú soch u Jána Pavla II. I nštaláciu 2,5 m vysokého diela z bronzu v priestore medzi rímskokatolíckym a evanjelickým chrámom sledovali desiatky Prešovčanov. S myšlienkou postaviť sochu obľúbenému pápežovi, ktorá by pripomínala odkaz a duchovné dielo významnej osobnosti cirkevných i svetských dejín posledných desaťročí, prišiel biskup Stanislav Stolárik, keď pôsobil na prešovskom dekanáte. Na projekte prípravy sochy spolupracovali Rímskokatolícka cirkev, Prešovský samosprávny kraj a mesto Prešov. Tvorbu diela zverili košickému sochá rovi Petrovi Beňovi. "Nie je to gesto, ktoré by malo prezentovať majestát, je to skôr gesto, ktoré prezentuje intimitu Jána Pavla II., ten dialóg s ľuďmi s Bohom," povedal o svojom diele sochár. Počas inštalácie sochy sa na námestí pristavili desiatky ľudí. Všetci oslovení privítali skutočnosť, že táto socha bude stáť v centre mesta a ľudia sa budú môcť pri nej pristaviť a rozjímať. Socha stála na symbolickej spojnici medzi evanjelickým a katolíckym chrámom. Slávnostnou svätou omšou 15. júla v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove vyvrcholil Týždeň Jána Pavla II., počas ktorého sa v prešovských kostoloch konali prednášky a besedy venované duchovnému odkazu tejto významnej osobnosti svetových dejín posledných desaťročí. Následne sa stovky veriacich presunuli pred konkatedrálu, kde rímskokatolícky košický pomocný biskup Stanislav Stolárik požehnal sochu Jána Pavla II. Modliaci sa pápež bol znázornený vo svojej typickej pozícii, ako si ho pamätá väčšina ľudí, so sklonenou hlavou, ako kráča chodníkom smerom k ľuďom. Postava bola umiestnená na nízkom asi 15-centimetrovom podstavci, ten postupne prechádzal do bielej dlažby a tá sa prelínala s historickou kamennou dlažbou námestia. Symbolické bolo aj to, že socha bola nainštalovaná v priestore medzi rímskokatolíckym a evanjelickým chrámom, čo zvýrazňovalo rozmer pápežovho vnímania spolunažívania vo svete. Vo veku 75 rokov zomrel 2. augusta v nočných hodinách pravoslávny arcibiskup prešovský a Slovenska vladyka Ján. Arcibiskup Ján, vlastným menom Ján Holon ič , bol rodákom z Kravian v okrese Trebišov. Bol celým telom a dušou východniar a zároveň aj posledným zo súčasných biskupov, ktorí sa narodili na Slovensku. Vladyka Ján pôsobil ako kňaz vo farnostiach Rakovec nad Ondavou a Šamudovce. Najdlhšie, takmer štvrť storočia, zastával úrad michalovského biskupa. Po roku 1968 a 1990, keď štát nebol veľmi naklonený pravosláviu, tvrdo bojoval o existen ciu pravoslávnej cirkvi. A podarilo sa mu udržať vieru, nádej, vybudovať nové chrámy. Bol skromný, rozvážny a mierny, ale keď bolo treba, vedel aj zvýšiť hlas, povedať na rovinu často aj nepríjemnú pravdu do očí. Slávnostne intronizovaný bol 7. apríla 2006 v pravoslávnom Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Stal sa súčasne aj eparchom prešovského biskupstva. Prebral tak uvoľnený úrad po zosnulom eparchovi Nikolajovi. Na najvyššieho predstaviteľa Pravoslávnej cirkvi na Slovensku s úctou spomínali v dedinkách na severovýchode Slovenska. V roku 2005 v Osadnom pod chrámom Voznesenija Hospodinovho vysvätil kryptu s pozostatkami obetí I. svetovej vojny, o tri roky neskôr aj nový chrám Pokrova (Ochrany) Presvätej Bohorodičky v susedných Hostoviciach. Napriek pokročilému veku a chorobe v posledných mesiacoch ešte intenzívnejšie slúžil veriacim. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala 8. augusta v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Rehoľné sestry z Congregatio Jesu v Prešove oslavovali v auguste 130. výročie svojho príchodu do tohto mesta. Prišli na pozvanie biskupa Konštantína Schustera ako učiteľky do dievčenskej školy v auguste v roku 1882. Ich predchodkyne tu učili dievčatá z bohatých aj chudobný ch rodín. V priestoroch terajšieho Gymnázia na Konštantínovej bola niekedy aj materská škola, čiže keď tu prišlo dievčatko „do bavenia“ ako niekedy volali škôlku, učila sa tu až do svojej maturity. Bol tu aj internát.