Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 61 V Prešovskom kraji v júni skončilo základnú školu 8 600 žiakov. Zhruba taký počet by sa mal uchádzať o umiestnenie na stredných školách. Kapacita bola 10 -tisíc miest na 81 školách v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. V kraji bolo totiž ešte 41 súkromných a cirkevných škôl a teda v ponuke bolo celkom 122 vzdelávacích inštitúcií. Podľa vedúceho odboru školstva na Úrade PSK Karola Lacka očakávali pokles žiakov asi o 800 a celkový počet stredoškolákov sa odhadoval na 37 - tisíc. Na školách v kraji sa snažili prispôsobiť požiadavkám trhu práce, a tak niektoré dlhodobo nezaujímavé odbory zrušili. Celkom ich bolo 28. Išlo o také odbory, kde sa viac ako päť rokov nikto neprihlásil, napríklad poľnohospodárske, lesnícke, stavebné. Hrozivo klesal aj počet žiakov na strojnícke odbory. Naopak, najväčší záujem bol o gymnáziá, obchodné a hotelové akadémie, tiež stredné zdravotnícke školy. Rástol záujem aj o pedagogické školy. Extrémne vysoký záujem zaznamenali napríklad na päťročnom Bilingválnom gymnáziu s jazykom anglickým v Prešove. Záujemcov bolo 88, ale otvoriť mohli len jednu triedu s 28 žiakmi. Ako pr otipól vzniklo 82 nových študijných a učebných odborov. Aj tu bola však situácia v jednotlivých okresoch nevyvážená. Mesto Prešov malo v zriaďovateľskej pôsobnosti 20 materských škôl. Po zápisoch, ktoré sa konali v marci , bolo jasné, že po odchode predško lákov do nich nastúpi 765 detí. Riaditeľky však nemohli vyhovieť všetkým žiadateľom. Nevybavených ostalo 113 žiadostí. Išlo zväčša o deti, ktoré ešte nemali tri roky, alebo žili mimo mesta Prešov. Mali však ešte šancu na umiestnenie. Často sa totiž stávalo , že niektorí rodičia deti v septembri nedali do škôlky a miesto sa mohlo uvoľniť. Technická univerzita si z cien tepla a elektriny nemusela robiť ťažkú hlavu. Budovu svojho pracoviska v Prešove premenila na laboratórium, v ktorom skúmalo čo najefektívnejšie využívanie rôznych obnoviteľných zdrojov. Vlastné solárne (na výrobu tepla) a fotovoltaické (na výrobu elektrickej energie) panely, kotol na biomasu, kondenzačný kotol na zemný plyn, bivalentné (na výrobu tepla i chladu) tepelné čerpadlo, modelové laboratórium, kde sa zbierali všetky zdroje tepla a rekuperačnú jednotku na zabezpečeni e vetrania. To všetko sa nachádzalo v prešovskej budove Katedry prevádzky výrobných procesov Technickej univerzity v Košiciach. „Hľadáme najefektívnejšiu kombináciu obnoviteľných zdrojov energií, v danom ročnom období a v daných podmienkach,“ opísal výskum jeho zodpovedný riešiteľ docent Miroslav Rimár, učiteľ tejto fakulty. Ako laboratórium slúžil celý objekt, skúmali, ako sa správa tepelné rozloženie v takejto verejnej budove. Tento priestor mal ostať energeticky sebestačný aj po oficiálnom skončení proj ektu v auguste. Výstupy z výskumu mali slúžiť nielen odborníkom z akademickej obce, ale aj projektantom tepelných zariadení, energetikom či manažérom vo výrobe tepla a elektrickej energie. Dali sa využiť napríklad na školách či iných verejných budovách. Zároveň bol výskum súčasťou medzinárodnej spolupráce, ktorá mala pokračovať aj v budúcnosti. V Hustone sa začiatkom mája stretlo už po piaty raz viac ako 600 nadaných žiakov stredných škôl v oblasti vedy a techniky zo 68 štátov z celého sveta. Predstavili 455 žiackych bádateľských projektov zameraných na riešenie problematiky trvalo udržateľného rozvoja v troch súťažných kategóriách a to energetika, technológie a životné prostredie. Súťažné projekty posudzovala medzinárodná hodnotiaca komisia, ktorú tvorilo 263 odborníkov. Slovensko zastupovali traja nadaní študenti, ktorí uspeli v celoštátnej prehliadke bádateľských projektov Scientia Pro Futuro 2011. Trojicu študentov tvorili gymnazisti Peter Lenárt z Banskej Bystrice , Lucia Sviečková z Geln ice a Tibor Porub än z GJAR v Prešove. Študenti súťažili o ocenenia a štipendiá v celkovej hodnote 500 -tisíc dolárov. Hlavná cena za najlepší projekt v danej kategórii mala hodnotu 3-tisíc dolárov. Tie však získali len americké projekty. Tibor Porubän získal tisíc dolárov a zlatú medailu ako prvý Slovák počas 5 - ročnej histórie olympiády. Hoci tento tretiak bol na GJAR len pol roka a na svojom projekte pracoval už dlhšie, ako potvrdila zástupkyňa riaditeľa Viera Kundľová, vedenie gymnázia ho v snahe zúčastniť sa na olympiáde podporovalo. Dva roky pracoval na výskume a s projektom uspel aj na celoštátnom kole, na ktorom získal cenu ministra školstva. „Úspech v USA je pre mňa satisfakcia, ale som aj veľmi vďačný všetkým, ktorí ma podporovali a pomáhali mi. Konkurencia bola naozaj silná, ale som odhodlaný vo výskume ďalej pokračovať. Budem skúmať ďalšie látky, ktoré by pomohli riešiť stav verejných priestranstiev,“ povedal Tibor Porubän. K výskumu ho motivoval najmä stav pieskovísk v meste. Chcel urobiť niečo, čo by situáciu zlepšilo. Konkrétnym výstupom z jeho projektu bolo odporúčanie,