Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 47 Oporný múr prešovskej autobusovej stanice vyzdobili cez víkend 5. a 6. mája umelci grafitmi. Počas víkendu šesť ľudí, vyznávačov moderného umenia, legálne skrášlilo prostredie stanice. Múr zdobili autobusy aj zaujímavé postavičky zo života stanice. Hlavným motívom tejto akcie bolo skultúrniť prostredie stanice a poukázať aj na to, že grafity sa dajú robiť aj legálne. Mala to byť motivácia pre tvorbu umelcov. Šesť mladých umelcov použilo na svoju tvorbu 30 kg podkladovej farby a približne 50 plechoviek farby v spreji. Sporné pomenovania nových ulíc v Prešove už neboli sporné. Rozhodlo o nich mestské zastupiteľstvo 30. mája . K pomenovaniam, voči ktorým neboli výhrad y, pribudli už aj tie, ktoré boli s otáznikom. Najmä pre predložky. Ku štyrom novo pomenovaným uliciam: Turistická, Ku Brezinám, Pávia a K prameňu pribudli aj donedávna sporné Pod Rúrkami, Na Bikoši a Ku vykládke. Posledne menovaná ulica bola vyčlenená z D ružstevnej ulice v Nižnej Šebastovej. Pomenovávala aj existujúcu novú prístupovú komunikáciu, ktorá zatiaľ názov nemala. Na rozdiel od prvotných návrhov komisie z materiálu definitívne vypadli dve kontroverzné zmeny. A to premenovanie Námestia mieru na Nám estie Michala Bosáka a premenovanie časti Švábskej ulice na Švábske námestie. Mesto Prešov v procese prípravy zmien a doplnkov územného plánu evidovalo dovedna 110 podnetov a pripomienok zo strany občanov a organizácií. Riaditeľ Sekcie stavebného úradu a urbanistiky Mestského úradu v Prešove Marián Harčarík uviedol, že pracovný doku ment je zverejnený od 11. júna a záujemcovia mohli do neho nahliadnuť aj na oddelení hlavného architekta. Mal byť vyvesený 30 dní a občania mali možnosť zistiť, či ich požiadavky boli alebo neboli akceptované, a k veci sa vyjadriť. V zverejnenej grafickej časti boli vyznačené lokality s plánom, ktorý doplnila radnica na základe vlastných poznatkov, ale do návrhu sa dostalo aj 68 podnetov ostatných subjektov, ktoré mesto akceptovalo. Do materiálu nebol premietnutý návrh niekoľkých žiadateľov, ktorí chceli, aby sa zmenil účel lokality v mestskej časti Nižná Šebastová, kde bolo doteraz futbalové ihrisko, na stavebné parcely. Areál bol predmetom sporu medzi vlastníkmi pozemkov a športovým klubom, ktorý ich užíval. S majiteľmi sa však nevedel dohodnúť na podmienkach prenájmu a tí nakoniec dali časť pozemkov preorať. Primátor Pavel Hagyari uviedol, že oddelenie hlavného architekta zatiaľ účel tejto lokality nezmenilo. Dodal, že mesto by rado na tomto mieste videlo športovisko. Niekoľko návrhov na zmeny územného plánu sa týkalo aj časti známej ako Kolmanova záhrada, ktorú vlastnila Evanjelická cirkev augsburského vyznania. Primátor potvrdil, že je tam návrh na výstavbu rodinného domu alebo bytov. Vysvetlil, že záujmom mesta je, aby sa táto záhrada stala mestským parkom. Primátor tvrdil, že takýchto úžasných parkov máme v meste málo, takže určite nepodporíme tento návrh. Skôr sa budeme snažiť o ďalšie rokovanie s evanjelickou cirkvou, aby Kolmanova záhrada slúžila verejn osti ako oddychová zóna. Dodal, že si vie predstaviť získanie záhrady do vlastníctva zámenou nehnuteľností. Pripomenul, že s vlastníkmi susedných pozemkov ch ce rokovať o možnosti výstavby komunikácie, ktorá by umožnila prístup do Ekoparku a zároveň by ho spojila s Kolmanovou záhradou. Mesto Prešov vlastnilo 401 bytov. Z nich bolo 132 v bytovkách so zmiešaným vlastníctvom, 269 v bytových domoch v majetku mest a, ďalej to bolo 16 nebytových priestorov a 64 CO krytov. Dlh vo výške takmer 2 mil. € sa v roku 2010 znížil na 1,82 mil. €. Tieto čísla vyplývali zo správy o stave nájomných bytov v správe mesta Prešov za rok 2011, ktorú na rokovaní mestskej rady 13. júna predložil šéf majetkovej a ekonomickej sekcie Miroslav Hudák. „Je to aj prístupom mestského úradu k jednotlivým nájomcom. Darí sa dohadovať splátkové kalendáre. V horších prípadoch nasleduje súdne a exekučné konanie, v krajnom prípade výpovede z nájmu bytov,“ povedal prednosta Mestského úradu v Prešove Branko Benko. Dlh síce poklesol, stále však išlo o astronomickú čiastku. Podľa B. Benka je jeho základom „historický dlh, zdanený a už nevymožiteľný. Budeme hľadať formy odpisu“. Vrásky na čele zástupcom m estskej samosprávy tvorili aj havárie a opravy, ktoré muselo mesto robiť vo vlastnej réžii aj u neplatičov. Podľa Hudákovej správy sa osvedčili splátkové kalendáre. Takýchto dohôd s nájomcami bolo vyše sedemdesiat. Ôsmi uhradili svoj dlh hneď, ďalšia časť platila pravidelne. Aj tu sa však našli