Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 43 Na najväčšom sídlisku na Sekčove začali od začiatku mája s výstavbou vykurovacieho potrubia. Trasa líniovej rozkopávky mala dĺžku takmer dva kilometre a bola umiestnená tak, že výrub drevín bol min imálny. Odstránené mali byť len kríkové porasty, ktoré bránili realizácii výkopu a tieto mali byť nahradené lipovou alejou na Šrobárovej ulici, kde aj vo vnútroblokovej časti mali vysadiť päť kusov geograficky pôvodných a tradičných drevín. Výstavba zasiahla ulice Jurkovičova, Šrobárova, Sekčovská, Federátov, Smrekova, Višňová a Vansovej. Preklenutie vozidlových komunikácií na uliciach Sekčovská a Višňová malo byť uskutočnené prepichom pod komunikáciou, to znamenalo bez povrchovej rozkopávky a bez obmedzenia dopravy. Investičné náklady na túto akciu boli vo výške 800 –tisíc eur. Kotolňu na biomasu spustila do skúšobnej prevádzky spoločnosť Spravbytkomfort, a. s. už v októbri 2011. Časť bytov na sídlisku Sekčov na ňu napojila. 30. mája kotolňu odovzdali do riadnej prevádzky, pričom sa ešte pracovalo na rekonštrukcii piatich malých plynových kotolní. Tie sa na konci mája prerábali na výmenníkové stanice. Sekčovčania museli byť toto leto trpezliví a zniesť rozkopané ulice. Do zeme sa ukladali asi dva kilometre potrubia, ktoré viedli od centrálnej kotolne na Exnárovej ulici do bývalých plynových kotolní. Ako informovala riaditeľka spoločnosti Natália Banduričová, práce by sa mali ukončiť do konca augusta, ale potrubie budú musieť najprv natlakovať a až potom začnú diery zakopávať a urobia aj terénne úpravy. Reálne sa teda práce mali ukončiť až v septembri. Kotolňa na biomasu na Sekčove stála 3,5 milióna eur a do výmenníkových staníc plánovali investovať ďalších 1,7 milióna eur. Tie potrebovali k tomu, aby aj v lete mohol ísť kotol na polovičný výkon potrebný na ohrev teplej vody. V zimnej sezóne mal kotol na biomasu výkon 8 MW. Podľa člena predstavenstva spoločnosti Paula Minarika kotolňa na Sekčove ušetrí ročne 4 až 6 miliónov kubíkov plynu. V tom čase bolo teplom z biomasy zásobovaných 13 - tisíc bytov. Po ukončení prác na Sekčove sa ich počet mal zvýšiť na 20 - tisíc, čo bolo asi 70 percent všetkých bytov, do ktorých dodával Spravbytkomfort teplo. Minarik do budúcnosti nevylúčil, že aj v okr ajových lokalitách mesta budú ďalej investovať a postavia menšie kotolne. Primátor Pavel Hagyari pri odovzdávaní kotolne zdôraznil, že Prešov sa teraz stane nezávislým od ceny ropy na svetových trhoch či od prípadného prerušenia dodávky plynu z Ruska. Na dodávku drevnej štiepky mali stabilných dodávateľov a tých bolo desať. Zmenou technológie bola však výhoda aj v tom, že Spravbytkomfort mohol flexibilne meniť palivovú základňu podľa potrieb a tým zabezpečiť spoľahlivú dodávku tepla za prijateľné ceny. P o ukončení prác sa znížil počet plynových kotlov o 15, čo znamenalo aj čistejšie ovzdušie na Sekčove. Okolo 40 nových pracovných miest vytvorila spoločnosť HURKA s.r.o., ktorá 5. júla otvorila prevádzku mäsokombinátu na Vranovskej ceste v Prešove. Domáci investor ho vybudoval bez pomoci štátu či zdrojov z EÚ na zelenej lúke za 3 milióny eur. Viac ako polovicu investícií vložil do výroby z vlastných zdrojov, zhruba 40 percent tvoril úve r, ktorý bude spoločnosť splácať 30 rokov. Vôbec to nebolo jednoduché, lebo mäsokombináty boli v bankách na čiernej listine. Ako konateľ spoločnosti Štefan Poláček zdôraznil, štát síce deklaruje pomoc domácim podnikateľom, ale keď sa rozhodli rozširovať výrobu, zistili, že nemajú nárok ani na eurofondy, ani na daňové úľavy. Museli si pomôcť sami. Pred piatimi rokmi otvorili prevádzku v Pečovskej Novej Vsi (okres Sabinov). „Bola tam maličká výroba a záujem vysoký, preto sme sa rozhodli investovať v Prešove,“ povedal konateľ spoločnosti. V novom objekte na Vranovskej ceste mala byť mäsovýroba, predajňa, ale aj steak house, v ktorom sa mali predávať mäsové špeciality. Mäsokombinát v Pečovskej Novej Vsi nezanikol. Výroba tam ostala, ale zo 700 kg denne, vďaka pr ešovskej prevádzke, zvýšili dennú výrobu na 5 ton. Mäso mali odoberať z farmy v Drienove (okres Prešov) a teda podporiť domácich chovateľov, ktorí mali v posledných rokoch problém predať mäso zo svojich chovov. Narážali na problém. Ľuďom z mesta sa už nechcelo robiť klasické zabíjačky. Radšej išli do supermarketu a kúpili si mäso neistého pôvodu. Podobne to bolo aj s výrobkami. Rozhodovala cena, nie kvalita a v konečnom dôsledku ľudia ani nevedeli, čo všetko konzumujú. Hoci ich niektoré obchodné siete už o slovili, nemali záujem o predaj vo veľkom. „Radšej pôjdeme cestou vlastnej siete predajní, aby sme na úkor kvantity neohrozili kvalitu,“ vysvetlila ekonomická riaditeľka Ivana Kažimírová.