Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 42 Spoločnosť Kronospan ohlásila ešte v júli 2011 hromadné prepúšťanie. Pre bývalých pracovníkov jedného z najväčších prešovských zamestnávateľov mienil štát pripraviť rekvalifikačné kurzy. Projekt však meškal, zmluva bola podpísaná až na konci marca . Ústredie práce podpísalo a zverejnilo zmluvu s víťazom tendra na realizáciu Národného projektu podpory občanov ohrozených a dotknutých hromadným prepúšťaním pri ich uplatnení na trhu práce. Projekt sa týkal najmä prepustených železničiarov, ale počítal aj s podporou ľudí, ktorí prišli o prácu v Kronospane. Presnejšie, zapojiť sa doň mohol každý nezamestnaný, ktorý prišiel o miesto pri hromadnom prepúšťaní nahlásenom po 16. 3. 2011. Zmluva s víťazom bola prísna, štát vynaložil podstatnú časť nákladov na projekt až potom, ako víťazná spoločnosť našla nezamestnaným trvalé zamestnanie. Naopak, ak sa firme nepodarilo nájsť klientom prácu, mala zaplatiť štátu - za nesplnenie povinnosti zamestnať klientov jej totiž hrozili sankcie. Prísne podmienky dokazovali, že ambíciou projektu bolo skutočne pomôcť nezamestnaným. Najpodstatnejšiu časť financií štát vynaloží až potom, keď bude bývalý nezamestnaný dlho pracovať. Pomôže to doslova zmeniť život tisíckam nezamestnanýc h. Projekt rekvalifikácie hromadne prepustených sa na Slovensku týkal 1 338 ľudí. Z nich bolo 458 zamestnancov železničných spoločností a 94 prepustených z Kronospanu. Z celého Slovenska zarábali najmenej ľudia v Prešovskom kraji. Najvýraznejšie rozdiely boli v automobilovom priemysle, ale aj v administratíve. V Prešovskom kraji ľudia zarábali najmenej z celej krajiny, potvrdzovali to aj najnovšie štatistiky z apríla . Podľa údajov z platového prieskumu plat tu bol v priemere 729 eur, čo bolo o 19 percent menej ako celoslovenský priemer. O tom, že vzdelanie zaváži, aby mal človek vyšší plat, svedčí aj fakt, že v každom kraji ľudia s najnižším vzdelaním zarábajú najmenej. Človek so základným vzdelaním zarobil v najhoršie platenom zamestnaní v porovnaní s najlepšie plateným krajom len o 13 percent menej. V Prešovskom kraji si však ani vysokoškolsky vzdelaný človek nemohol poriadne „vyhodiť z kopýtka“, pretože napriek tomu, že zarábal najviac, opäť v rámci celého Slovenska bol v rebríčku na konci. V Bratislavsk om kraji dostávali vyšší plat až o tretinu ako v Prešovskom. Výrazné regionálne platové rozdiely boli na jednotlivých pozíciách, išlo o stovky eur mesačne. Napríklad v administratíve zarobil človek v Prešovskom kraji až o štvrtinu menej, ako bol priemerný mesačný plat v Bratislavskom kraji. Nová norma z Bruselu pre chovateľov ošípaných, ktoré mali začať platiť od roku 2013, mohla zavrieť ešte viac fariem. Farmári totiž museli podľa prijatej legislatívy z EÚ dopriať ošípaným viac životného priestoru aj denného svetla. Podľa šéfa Zväzu chovateľov ošípaných Andreja Imricha cena by mala stúpnuť len o 10 percent. Hrozba, že to b ude viac, bola však reálna. Potvrdila to aj situácia, ktorú priniesla norma o chove sliepok. Vajcia boli dvakrát drahšie. Vďaka tvrdým podmienkam takmer všetky farmy v regióne už zanikli. Najväčšou bol Mäsoprodukt, a.s. Prešov, ktorý v apríli prevádzkoval farmy v Kojaticiach, Drienove, Medzanoch a bitúnok v Malom Slivníku. „Zlikvidovali sme 24-tisíc ošípaných. Chýbali nám dotácie a investície na to, aby sme mohli farmy reorganizovať. Niekde možno chýbalo len pár centimetrov na to, aby bola norma dodržaná,“ povedal bývalý výrobný riaditeľ Mäsoproduktu Vladimír Hasara. Podľa jeho slov sa v konečnom dôsledku novými pravidlami len drasticky zredukuje chov a celková produkcia bravčového mäsa na Slovensku. Na trh sa tak dostane viac mäsa z dovozu ako z domácich chovov, a to ovplyvní cenu. Vo všeobecnosti sa na Slovensku produkovala menej ako polovica ročnej spotreby bravčového mäsa. Jeho cenu diktovali dovozcovia z Európy. V Prešovskom kraji bolo ku koncu apríla bez práce viac ako dva roky 44- tisíc ľudí, čo bol o najviac zo všetkých krajov. Z celoslovenského hľadiska bolo v evidencii úradov práce 190 - tisíc ľudí v tejto kategórii, čo bolo 48 percent z celkového počtu nezamestnaných. Najhoršie boli na tom ľudia vo veku nad 50 rokov, tých bolo aktuálne v evidencii takmer 16-tisíc. Nasledovali absolventi stredných a vysokých škôl a tých bolo v kraji 5 500. Najohrozenejšou skupinou boli ľudia nad 50 rokov. Zamestnávatelia akoby s nimi nerátali. Pracovných ponúk v regióne bolo málo a starší ľudia so záväzkami sa ťažšie rozhodovali o tom, či vycestujú za prácou do zahraničia. Podobne ako päťdesiatnici si ťažko hľadali uplatnenie aj absolventi. Zamestnávateľom prekážalo, že nemali žiadne pracovné skúsenosti. Niektorí radi investovali do ich zaškolenia, iní chceli na odbornú pracovnú pozíciu hotového a samostatného zamestnanca.