Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 21 tisíc eur pre Antes Pro, na prevádzku by im ostalo len 77- tisíc, čo bolo podľa Pronerovej likvidačné . Ďalším výdavkom by bolo odstupné a odvody pre 14 zamestnancov, čo by stálo zhruba 54 -tisíc eur a tie v rozpočte nemali. Na prevádzku bazénov by im teda ostalo len 23 - tisíc eur, z čoho sa nedala zabezpečiť prevádzka ani jedného. Strata na prevádzke jediného bazénu ročne bolo totiž 90 -tisíc eur. Boli tu však ešte aj nevysporiadané pozemky v okolí štadióna a hnuteľný majetok ako palubovka, basketbalové koše, drevené stánky, ktoré mesto používalo na akcie, čo tiež zaťažovalo náklady MSS. Ľad na zimnom štadió ne sa už pripravoval. Športové kluby mali od 1. augusta začať trénovať. Nájomný vzťah však stále nebol vyriešený. Konateľka Mestskej správy služieb, s.r.o. ho odmietala vydať novému nájomcovi, spoločnosti Antes Pro aj napriek príkazu primátora ako štatutára mesta a jediného spoločníka v mestskej firme. Zmluva medzi mestom Prešov a spoločnosťou Antes Pro teda nemohla nadobudnúť účinnosť, hoci bola podpísaná ešte v apríli. Nový nájomca totiž reálne štadión neprevzal. Ako uviedol primátor Pavel Hagyari , mesto malo záujem na tom, aby Prešovčania mali ľad, efektívnu prevádzku a investície do opráv. Preto chcel, aby ho prevádzkovala firma, ktorá to vie s nákladmi zníženými o 10 percent, ako mesto platilo doteraz a zároveň deklarovala, že v priebehu troch rokov vykoná v objekte urgentné opravy. To bol aj dôvod, prečo konateľke MSS Ivane Pronerovej príkazom uložil ukončiť nájom a odovzdať štadión. Kameňom úrazu však bolo to, že mestské zastupiteľstvo dotácie pre Antes Pro len dva dni pred doručením príkazu neschválilo. Išlo o dotáciu vo výške 187 - tisíc eur. Primátor Hagyari chcel s konateľkou Pronerovou ešte rokovať a znova prepočítať reálne náklady na štadión. Tvrdil totiž, že Pronerová ich presne nevyčíslila. Rozpor bol vo v yprodukovanej strate. Pronerová tvrdila, že to nebola pravda a že zastupiteľstvu predložila výročnú správu a pán primátor si ju mohol a mal prečítať. Zmluvu s Antes Pro nepovažovala za výhodnú. V roku 2011 mali stratu 227- tisíc eur a nový nájomca pýtal 320-tisíc na rok. V zmluve sa hovorilo o 110 eurách za ľadohodinu a MSS účtovala 108. Keby skutočne bola ich ponuka nižšia ako náklady MSS, tak by štadión odovzdala bez zábran. Podľa jej slov očakávala, že budú voči nej vyvodené dôsledky, ale ona štadión neodovzdá. V jednom balíku boli totiž peniaze aj na prevádzku dvoch školských bazénov, na mzdy a odvody pre zamestnancov a správu hnuteľného majetku. Primátor odmietol aj argumenty o tom, že by MSS stratila 54- tisíc eur, keby musela vyplatiť 14 zamestnancom odstupné. Poznamenal, že konateľ Antes Pro prisľúbil, že prevezme technických pracovníkov zo štadióna. Nehrozilo žiadne hromadné prepúšťanie. Pronerová však oponovala, že podľa Zákonníka práce SR nemôže nová spoločnosť prevziať zamestnancov bez toho, aby s nimi MSS nerozviazala pracovnú zmluvu a nesplnila si záväzky. Podľa jej informácií by prechod k inej firme aj odmietli. Mali zlé skúsenosti ešte z čias, keď im predchodca MSS neplatil odvody do Sociálnej poisťovne, hoci ich strhával z ich miezd a mali s tým problémy. Primátor Pavel Hagyari a rektor Prešovskej univerzity René Matlovič podpísali 26. júla vzájomnú dohodu o spracovaní dejín Prešova. Išlo o spoločný projekt, na ktorom praco vali dlhodobo. Výsledkom mali byť tri diely komplexných dejín, ktoré mali spracovať odborníci z PU. Ako zdôraznil rektor Matlovič, na publikácii bude pracovať tím historikov aj geografov, ktorí spracujú dejiny Prešova objektívne a na podklade podrobného výskumu. Nutné bolo úplne nové spracovanie raného novoveku, ktoré bolo v pôvodnej monografii z roku 1965 spracované nedostatočne a povrchne. Novoveké dejiny boli písané jednostranne v duchu komunistickej ideológie a viaceré stránky dejín mesta v 19.-20. stor očí, najmä cirkevné dejiny a politický život, potrebovali nové moderné spracovanie. Prorektor Peter Kónya zdôraznil, že ďalším dôvodom potreby nového spracovania dejín je aj urbanistický vývoj mesta v posledných desaťročiach. Jeho súčasťou sa stali Solivar , Nižná Šebastová a Šalgovík, ktoré v pôvodnej monografii neboli obsiahnuté. Vzhľadom na veľký význam Solivaru, ktorý bol v minulosti obcou, Nižnej Šebastovej, ktorá bola mestečkom a Šalgovíka ako poddanskej obce je potrebné spracovať ich dejiny tak, aby s a ich história nestratila popri oveľa bohatších osudoch slobodného kráľovského mesta. Nové poznatky doniesli aj výskumy z oblasti kultúry, školstva, literatúry, umenia, ochrany pamiatok aj iných oblastí