Kronika mesta Prešov rok 2012

Kronika mesta Prešov 2012 104 5. KURIOZITY, ZAUJÍMAVOSTI 1. januára prišiel v prešovskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana prvý na svet chlapec Samuel, ktorý sa narodil 29- ročnej Prešovčanke. Dieťa prišlo na svet cisárskym rezom o 9:40 h. Malý vážil 3600 gramov a meral 51 centimetrov. Išlo o prvý pôrod mami čky. Dieťa sa narodilo v starej pôrodnici. Prvého Prešovčana 4. januára privítal riaditeľ nemocnice MUDr. Ľubomír Jacko a primátor Prešova JUDr. Pavel Hagyari. Mamička Slavomíra Kosťová sa zo svojho dieťatka veľmi tešila. Otcom dieťaťom bol Angličan, žijúc i na Slovensku. Prešovčan Lukáš Kmiť mal iba 25 rokov a už ho poznal celý svet. V roku 2011 v rámci svojho koncertu vážnej hudby v židovskej ortodoxnej synagóge totiž urobil niečo, čím si získal milióny ľudí na celom svete. Počas koncertu v istom momente niekomu z divákov zazvonil mobil. On akurát hral na viole a keď započul to klasické zvonenie, okamžite ho zakomponoval do svojho vystúpenia. Celý tento nevšedný zážitok mal možnosť vidieť aj Milan Ferenčík, ktorý bol na koncerte ako fotoreportér. Prišiel aj so svojím kamarátom a kameramanom Jakubom Haškom, s ktorým to celé natočili. Podobná situácia nedávno nastala aj v New Yorku v symfonickom orchestri, z čoho bol veľký incident, ktorý využili ako skvelú tému svetové médiá. Milanovi Ferenčíkovi preto napadlo, že by mohol upozorniť aj na to, čo sa udialo na prešovskom koncerte. Video z prešovskej ortodoxnej synagógy na začiatku roka už poznal takmer celý svet. Na internete si ho pozrelo viac ako 3,5 milióna ľudí, M. Ferenčíkovi volali z rôznych svetových televízií, z Japonska, z Ameriky, kde to mali v rannej šou, takže to už videli stovky miliónov divákov po celom svete. Primátor Prešova Pavel Hagyari autorovi poďakoval za fantastickú svet ovú reklamu mesta. Zamilovaní sa 14. februára bozkávali na Hlavnej ulici v Prešove, kde 332 zaregistrovaných párov vytvorilo slovenský rekord bozkov v náručí. Bozkávali sa mladí aj starší. Okrem bozkávania si zamilovaní mohli urobiť fotografiu v červenom žiariacom srdci či ochutnať z dvojmetrovej valentínskej torty. K srdiečku sa prišli odfotografovať aj deti z jednej z prešovských základných škôl. Vo valentínskom programe vystúpila aj skupina Heľenine oči a Tomáš Buranovský. Domácnosti si museli zvykať na soľ z dovozu už takmer tri roky. V obchodných sieťach na regáloch svietili vrecúška s prešovskou soľou, ktorá však už nebola prešovská. Vyrábala sa v Rakúsku. Obaly na takzvanej prešovskej soli boli dokonca rovnaké, ako z niekdajších Solivarov, ale ich obsah bol iný. Keď v máji 2009 spoločnosť Solivary zanikla, z posledného dňa výroby sa zachovali vrecúška, do ktorých sa balila soľ. Existovalo dokonca jedno, na ktorom boli podpisy všetkých zamestnancov, ktorí posledný deň pracovali na linke. Malo dátum 18 . mája 2009. Teraz už patrilo do dejín, čo potvrdil aj správca historického areálu Solivarov, ktoré patrili pod Slovenské technické múzeum, Marek Duchoň. „To, čo sa predáva v obchodoch, je rakúska soľ a je to potvrdené. Považujem to za klamanie zákazníka, lebo je nekvalitná, prachová,“ konštatoval Duchoň. V obchodoch boli vrecúška so soľou, ktoré sa dali rozlíšiť od pôvodných len tým, že bolo na nich uvedené, že sú vyrobené v EÚ. Na origináli bol nápis: Výrobca - Solivary, a. s., Prešov. Inak boli takmer identické. V roku 2011 konateľka spoločnosti Solivary Trade, s. r. o., Katarína Jánošová, ktorá zastupovala rakúskeho nástupcu Saline Austria na Slovensku, nepoprela, že soľ pochádza z Rakúska. Vyjadrila sa, že od januára 2012 sa už nebude baliť do týchto ob alov. Od roku 1570, keď sa začala podzemná ťažba soli, po stáročia zásobovala celé Rakúsko - Uhorsko a patrila medzi najkvalitnejšie soli v Európe. Výroba prežila hladomory, hospodárske krízy či svetové vojny. V roku 2009 sa spoločnosť Solivary Prešov, ktorá ročne produkovala 100 -tisíc ton soli pre potravinársky, chemický aj farmaceutický priemysel, ocitla v situácii, keď nedokázala splácať záväzky a udržať firmu so 155 zamestnancami. Vyhlásili konkurz a 16. mája 2009 sa závod stal minulosťou. Po niekoľkých kolách dražieb ju kúpila spoločnosť Kolifaktor. Za osem miliónov eur získala prešovskú fabriku, nehnuteľnosti a technológie v rozostavanom ťažobnom závode v Zbudzi aj nedokončenú prevádzku v Michalovciach. Kúpili aj obchodné meno a know-how Solivarov spolu s oprávneniami na ťažbu soli. Neskôr kúpili značku i ochrannú známku rakúski podnikatelia. Tí svoju