Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 94 V. INÉ UDALOSTI 1. OZBROJENÉ SILY 1. júna sa v prešovskej posádke rozlúčili s júnovou rotáciou jednotiek pripravovaných do operácie ISAF Afganistan. Vojenskej rozlúčky, ktorá sa uskutočn ila v priestoroch Sokolovských kasární, sa zúčastnil veliteľ pozemných síl ozbrojených síl SR generálmajor Ing. Ján Salaganič, náčelník štábu pre operácie generálneho štábu OS SR brigádny generál Ing. Jindřich Joch, ktorému boli jednotky na čas pôsobenia v operácií ISAF prepodriadené, a ďalší významní predstavitelia mesta Prešov, medzi ktorými nechýbal primátor mesta Pavel Hagyari. Veliteľ prešovskej brigády plukovník gšt. Ing. Karol Navrátil, zodpovedný za prípravu majoritnej časti rotujúcich jednotiek, pr ivítal na slávnostnom ceremoniáli veliteľov všetkých jednotiek, ktorých vojaci sú súčasťou rotujúcej jednotky ako celku. Primátor mesta Prešov poprial vojakom veľa šťastia pri plnení úloh v zahraničí a tiež vieru v ich skorý návrat. Jednotkám sa prihovoril i veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Ing. Marián Makay a štábny kaplán brigády major PaedDr. Jozef Michalov. Celý ceremoniál ukončil slávnostný pochod jednotiek. Po ukončení vojenskej rozlúčky bol pre rodinných príslušníkov a širšiu verejnosť pr ipravený „Deň otvorených dverí“ pri príležitosti Dňa detí priamo v areáli Sokolovských kasárni. Dňa 7. júla privítal veliteľ vrtuľníkového krídla generálplukovníka Jána Ambruša v Prešove plukovník Miroslav Korba na pôde útvaru primátora mesta Prešov JUDr. Pavla Hagyariho. Jednalo sa o priateľské stretnutie, pričom boli prediskutované úlohy, ktoré prešovské vrtuľníkové krídlo v rámci vzájomnej spolupráce s mestom Prešov plní. Letci z Prešova sa angažovali v rámci krízového manažmentu pri hasení požiarov, li kvidácii povodní, či odstraňovaní katastrof a mimoriadnych udalostí. Z úst primátora Hagyariho odzneli v závere návštevy slová vďaky, za pomoc profesionálnych vojakov vrtuľníkového krídla v prospech prešovského regiónu, a v neposlednom rade za ich ľudský p rístup pri pomoci obyvateľstvu, ktoré sa na nich vždy môže spoľahnúť. Vláda dala na konci augusta zelenú návrhu ministra obrany na zrušenie prešovského vojenského letiska a presunu vrtuľníkového krídla na Sliač. Primátor Prešova Pavel Hagyari bol z tohto rozhodnutia sklamaný. Rozhodnutie o presune vrtuľníkového krídla považovali Prešovčania za nesprávne. Rovnako aj primátor mesta. Dôvodov bolo viac. Jedným z nich bolo to, že tu pracovalo 800 ľudí z tohto regiónu. Druhým bola nehospodárnosť. Pred niekoľkými rokmi tu štát investoval do tejto základne asi 6 až 7 miliónov eur. Tieto investície teraz mali vyjsť nazmar. Prešovské vojenské vrtuľníky a ich piloti pomáhali pri živelných pohromách. Tie sa najčastejšie stávali práve na východnom Slovensku v oblasti Košíc, Prešova, Tatier. Dôvodom presunu vrtuľníkového krídla bola podľa hovorcu ministerstva obrany Ivana Rudolfa strategické hodnotenie obrany, ktoré ukázalo, že naše ozbrojené sily si nemôžu dlhodobo dovoliť prevádzkovať toľko leteckých základní ako v súč asnosti. Analýza ukázala, že pri redukcii jednej je najvýhodnejšie udržať Sliač a Malacky. Hovorca uviedol, že náklady na prevádzku techniky, vrátane zabezpečovacej a infraštruktúry boli v roku 2010 na úrovni takmer 13,5 milióna eur. To bola suma, akú ministerstvo stála prevádzka leteckej základne v Prešove. Bola to suma bez nákladov na personál. Podľa hovorcu ministerstvo nerušilo letisko ako také, rušili základňu. Čiže časť vojakov a personálu sa mohla presunúť aj s vrtuľníkmi na Sliač a tí, ktorí o to nemali záujem, sa mohli uplatniť v civilnom sektore. Aj na letisku, ktoré tam malo ostať. Prileteli do Prešova v novembri 1992, 20. septembra boli vo vzduchu naposledy. Prešovské vojenské vrtuľníky Mi -24 vzlietli posledný raz pred vyradením. O ich vyradení vojsko uvažovalo už v roku 2009. Vzhľadom na nedostatok vrtuľníkov ich životnosť predĺžili. Tieto prešovské bojové letové stroje použili viackrát v krízových situáciách. V roku 1995 pri monitoringu Východoslovenských železiarní v Košiciach, niekoľkokrát p ri záplavách. V roku 2008 v bardejovskom regióne, keď povodeň odrezala niektoré obce od zvyšku sveta.