Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 86 Na maďarských bankovkách bola napríklad podobizeň Františka II. Rákociho a aj výstava sa konala v dome, v ktorom strávil niekoľko búrlivých rokov svojho života. Múzeum totiž sídlilo v renesančnom Rákociho paláci. Na bankovkách bol aj revolucionár Lajos Kossuth, ktorý študoval na prešovskom evanjelickom kolégiu, neskôr tu pôsobil ako advokát, dokonca istý čas aj na okresnom súde. Podobizne Rákociho a Kossutha boli na bankovkách z roku 1926, ktoré po rozpade Rakúsko- Uhorska vydala ako maďarské platidlá Maďarská národná banka. Mena sa zmenila na pengö. Pre zaujímavosť, 1 pengö malo hodnotu 12 500 korún. Peniaze sú dennou potrebou ľudí, ale pri inflácii a menových reformách spôsobili mnohým rodinám doslova pohromy. Krajiny chudobneli, z boháčov sa stávali chudáci, obchody zívali prázdnotou. Sústava platidiel aj ich hodnota sa menila. Napríklad, posledným prejavom samostatnosti Slovenska bolo vydanie 2000- korunovej československej poukážky v auguste 1945. Bola vyhlásená za bankovku Slovenskej národnej banky, ale platila len 66 dní. Výstava trvala do 28. februára . Na najväčšiu reg ionálnu výstavu ABC stavebníctvo - Záhrada sa prihlásilo 155 vystavovateľov z Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska, Čiech a celého Slovenska. Výstava bola sprístupnená od 23. do 25. marca v prešovskej mestskej hale. Malých potešila prvýkrát výstava legendárnej stavebnice Lego. Raritou bola desaťmetrová funkčná železnica i mnohé modely. Hlavným motívom stavebnej časti bola úspora energií. Vystavovatelia ponúkali zatepľovacie materiály, slnečné kolektory, novinky v oblasti kúrenia. Veľká bola i ponuka komplexných systémov oplotenia, okien, dverí či schodísk. Úplnou novinkou bola technológia decopierre. Nechýbali ani murovacie materiály, čističky odpadových vôd, biokrby, brány, kované výrobky, elektroinštalačný materiál, leš enia, rebríky, vitráže, vybavenia interiéru, strešné krytiny, kamenárske výrobky, žalúzie, markízy, rolety, stavebné nástroje, náradie, ale ani luxusný taliansky nábytok a sedacie súpravy. Predzvesťou jari bola aj široká ponuka záhradníckeho materiálu, kve tov, ovocných a okrasných stromčekov, ihličnanov, tují, ruží, rododendrónov či azaliek. Návštevníci si mohli kúpiť aj najkvalitnejšie sadbové zemiaky, priesady papriky, hnojivá, záhradný nábytok, záhradné náradie. Už tradične každý deň pracovníci Slovenské ho zväzu záhradkárov poskytovali poradenstvo a organizovali súťaž vo viazaní kvetov a veľkonočných dekorácií. Zaujímavou bola aj prezentácia včelárov, ktorí okrem predaja medu ukázali aj mnohé zaujímavosti z chovu včiel a takisto denne organizovali prednášky. Na počesť 19. ročníka tohto podujatia pripravili cukrári zo súkromnej strednej školy Mladosť 19 - metrový šarišský koláč. Zapiekli doň výhry - 20- eurovky. Výťažok z predaja tohto koláča bol venovaný 7- ročnému Imkovi zo Sabinova, ktorý potreboval zabezpečiť rehabilitačný pobyt. Okrídlené tvrdenie, že za všetkým treba hľadať ženu, dostalo konkrétne obrysy v dielach mladých prešovských umelcov, ktorých objavovanie a hľadanie ženy charakterizovalo asi najviac. Marek Hanudeľ a Róbert Žilinský spolupracovali ľ udsky i umelecky už niekoľko rokov. Spájala ich spoločná minulosť na Strednej umeleckej škole v Prešove, kde absolvovali odbory umelecký stolár, respektíve umelecký rezbár. Obaja na svojej alma mater aj pedagogicky pôsobili. Kým Marek Hanudeľ ostal pedagogickému povolaniu verný, Róbert Žilinský bol viac svetobežník. Svoje umenie predstavil napríklad v Prahe a chystal sa ukázať aj v o Viedni. Tematiku ženy síce ponímali rozdielne, a to vizuálne aj technicky, dojem bol však súrodý a kompatibilný. Žilinský sa viac pohrával s detailom, na jeho plastikách bolo vidieť rezbársky rukopis, ktorý si všímal jemné odtiene a nálady. Naopak Hanudeľ pracoval skôr s pocitom, s uhladenejšou a abstraktnejšou predstavou kombinovanou s náznakom posolstva, ktoré dávalo divákovi priestor nájsť v plastikách odkaz zodpovedajúci jeho skúsenostiam a očakávaniam. Výstava Za všetkým hľadaj ženu trvala v prešovskom Koral klube do konca marca . Organizátori medzinárodnej súťaž e kresleného humoru na tému pivo otvorili 1. apríla v prešovskej Šarišskej galérii výstavu. Slovenské a české kresby tvorili 40 kresieb, takže keby sa Československo nerozpadlo, mali by sme o jedného autora viac ako Číňania. Na vernisáži nechýbal ani dlhoročný prispievateľ do súťaže, Poliak Henryk Cebula. Ten získal za svoje kresby ocenenie v siedmich ročníkoch. Pripomenul tiež, že Zlatý súdok má už svetovú značku a hoci majú v Poľsku podobnú kresliarsku súťaž, je o pití alkoholu vo všeobecnosti. Podľa neho boli prvé ročníky výtvarne všelijaké,