Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 85 4. VÝSTAVY Krajské múzeum v Prešove po dobrom ohlase verejnosti, ke ď sprístupnili obnovenú bustu Sissi, načrelo po rokoch aj do depozitára. Celých päť rokov tr vali reštaurátorské práce, aby ľudia mohli vidieť výnimočnú výstavu. Trvala len do konca januára , ale vedenie múzea plánovalo v priebehu roka ďalšiu, obohatenú rein štaláciu. V kolekcii obrazov zo 16. - 19.storočia dominovalo šesť portrétov uhorskej kráľovnej Márie Terézie v rôznom veku. Podľa riaditeľky Krajského múzea v Prešove Boženy Tomášovej v kraji neexistovala porovnateľná zbierka. Väčšinu portrétov cisárovnej namaľovali neznámi autori a pracovníkom múzea sa nepodarilo vypátrať ich pôvod. Zväčša pochádzali z Rákociho paláca, teda dnešného múzea, ako aj z kaštieľov vo Finticiach, Nižnej Šebastovej a v Pečovskej Novej Vsi. Dominantné miesto mal portrét kráľovnej Alžbety, známej ako Sissi. Z historických prameňov sa vedelo, že magistrátu mesta Prešov poslal portrét Alžbety akademický maliar Anton Benčík. Mestská rada bola nadšená a poslala prešovskému rodákovi na jeho ďalšie štúdium dvesto zlatých. Nevieme, čo sa s talo ďalej s týmto nadaným maliarom. Namaľoval pre prešovskú radnú sieň aj podobizeň Jozefa II. a aj ten bol na výstave. Najstarší obraz bol z roku 1641 a zobrazoval deti, Pavla a Máriu Esterháziovcov. Zaujímavá bola aj kolekcia panovníckej rodiny Habsburgovcov, ako sú uhorskí králi Leopold I., Karol VI., Jozef II. Nechýbal ani portrét Františka II. Rákociho z čias, keď bol menovaný županom Šarišskej stolice. Obrazy múzeum vlastnilo už desiatky rokov, ale doteraz ich nebolo možné vystaviť, lebo boli vo veľ mi zlom stave. Reštaurátorka Mgr.Mária Belejkaničová celých päť rokov postupne obnovovala portréty do súčasnej podoby. V kolekcii boli aj portréty prešovských richtárov, starostov aj mešťanostov, ktoré namaľoval maliar Max Kurth. Medzi nimi napríklad podob izeň Andreja Fuhrmanna, Eduarda Mandiča, Valentína Podhorányiho a ďalších. Vo februári prepustila Šarišská galéria v Prešove na sedem týždňov celé svoje priestory Poliakom. Otvorili v nej štyri výstavy naraz, všetky importované od našich severných susedov. Šarišská galéria spolupracovala s Muzeom Okregowym v Nowom Saczi už dlho. Každé dva roky si vzájomne vymieňali výstavy zo svojich zbierkových fondov. Poliaci tentoraz ponúkli prierez tvorbou Bolesława Barbackého (1891 - 1941), ktorý bol známy predovšetký m ako špičkový portrétista. Do Poľska na výmenu poputovali z Prešova diela Maxa Kurtha (1869 - 1962). Z Krosna prišli do Prešova tri výstavy. Medzinárodné bienále umeleckej ľanovej tkaniny Z Krosna do Krosna, autorská kolekcia textilnej výtvarníčky Anny Ko bak-Pisowackej a 11. bienále krosnianskeho umenia - Krosniansky salón 2010. Do Krosna mala prísť na výmenu z metropoly Šariša výstava mladých umelcov Sejfbook. Krosniansky salón 2010 ponúkal tvorbu 45 umelcov všetkých generácií - obrazy (oleje, akryly, kombinované techniky), kresby, grafiky, plastiky... Projekt Z Krosna do Krosna bol medzinárodnou súťažnou prehliadkou textilného umenia. Šiesteho ročníka sa zúčastnili umelci z deviatich krajín, vrátane Slovenska. Medzi nimi aj Prešovčanka Halina Grešlíková. Prvý raz bola účastníčkou bienále a hneď získala dve ceny. Ocenenia si autorka prevzala z rúk poľských organizátorov práve počas prešovskej vernisáže. Celkovo ponúkala galéria z tohto bienále 79 prác. Okrem toho mohli návštevníci vidieť výstavu tapisérií textilnej výtvarníčky Anna Kobak -Pisowackej z Krosna, ktorá stála pri zrode projektu Z Krosna do Krosna. Tragicky zahynula v roku 2003. Národná banka Slovenska sprístupnila prešovskej verejnosti výstavu Vzostupy a pády mien v 20.storočí. Historické fakty boli umiestnené v priestoroch Krajského múzea a mapovali menové reformy, odluky, rozluky a iné pohromy vo finančníctve minulého storočia. Na slávnostnom otvorení výstavy návštevníkov v prezentovaných materiáloch zorientoval riaditeľ odboru bankoviek a mincí Národnej banky Slovenska Dušan Sukup. Pre súčasníka bolo zaujímavé sledovať dejinné udalosti v historickom priestore strednej a východnej Európy, ktoré mali dopad na meny v minulom storočí. Ovplyvnili ich politické udalosti, vojny, aj vznik a zánik štátov po páde rakúsko-uhorskej monarchie. Ukážky mien ocenili najmä zberatelia a numizmatici, ale na svoje si prišla aj široká verejnosť. Množstvo ľudí dovtedy nemalo príležitosť vidieť platidlá používané za posledných 100 rokov.