Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 72 mesačnou dávkou v hmotnej núdzi. Nedoplatky boli vymáhané aj prostredníctvom súdneho exekútora, avšak čas vymáhania bol v tomto prípade zdĺhav ejší. Mária Nováková považovala existujúci stav za neadekvátny. Nebola to však rarita Prešova. Potvrdila, že mesto malo pripravenú novú smernicu, ktorá v rámci zákona rátala aj s využitím efektívnejších mechanizmov vymáhania nedoplatkov. Očakávala teda, že percento neplatičov bude klesať. Európsky rok dobrovoľníctva si územný spolok SČK v máji pripomenul aj pravidelným udeľovaním plakiet profesora Jána Kňazovického a Jána Janského. V roku 2011 dostalo najvyššie ocenenie, teda Kňazovického medaily za 100 odberov päť darcov a to Jozef Kočiš z Hubošoviec, Slávko Maťufka z Fintíc, Ján Ondričko z Prešova, Milan Grejták z Jarovníc a Lukáš Kormaník z Ľubotíc. Diamantový darca František Mihok z Prešova prvý raz daroval krv, keď ešte nebol dospelý. Chcel s kamarátmi darovať krv, ale ešte mu do osemnástky chýbali dva mesiace. Občiansky preukaz zatajil a kamaráti dosvedčili, že už je plnoletý. Prešovské centrum právnej pomoci pomáhalo najčastejšie ľuďom, ktorí potrebovali poradiť ohľadom rozvodu alebo nevyplatenia mz dy v práci. Od roka 2012 mala byť právna pomoc prístupnejšia väčšej skupine obyvateľstva. V roku 2011 do júna v centre radili 1 551 občanom. Najviac žiadostí o poskytnutie právnej pomoci bolo z oblasti rodinného práva – rozvod manželstva, úprava práv a pov inností k maloletým, výživné na plnoleté dieťa a z pracovného práva sa najčastejšie riešili spory týkajúce sa nevyplatenia mzdy, neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, v menšej miere boli zastúpené exekúcie, vlastnícke práva, spotrebiteľské zmluvy. O p rávnu pomoc mohol požiadať každý, koho príjem nepresahoval 1,4 –násobok životného minima (životné minimum bolo od 1. júla 189,83 eura, jeho 1,4–násobok je 265,76 eura). V problémovej lokalite Stará tehelňa v Prešove otvorili 17. augusta komunitné centrum . Mal to byť priestor pre zabezpečenie vzdelávacej, tréningovej činnosti a voľnočasových aktivít sociálne znevýhodnených občanov. Slúžiť mal aj na sociálne poradenstvo. Výstavba nového komunitného centra stála vyše 47– tisíc eur, pričom mesto získalo 35 –tisícovú dotáciu z úradu vlády. Priamo v tejto lokalite mali denne pôsobiť terénni sociálni pracovníci. Mesto tvrdilo, že centrum podá komunite pomocnú ruku a dohliadne na svoj majetok. Zároveň chcelo rázne zakročiť proti problémovým rodinám. V komunitnom cen tre mali denne (od pol ôsmej do šestnástej) pracovať traja terénni sociálni pracovníci. Podľa potreby im mohli vypomôcť ďalší dvaja, dochádzať tam mali aj pracovníci správy mestského majetku. Ako povedal terénny sociálny pracovník mesta Prešov Michal Petru f, ktorý už mal denne sídliť priamo v Tehelni, jeho pracovná náplň sa nezmenila. Spolu s kolegami poskytoval občiansky servis týmto obyvateľom. Za najväčší problém považoval vysoký počet neplatičov a ich sťahovanie sa do pivničných priestorov. Zvyšoval sa počet neprispôsobivých občanov. Tým trpeli ostatní. Predpokladal, že nový objekt bude dobre slúžiť a miestni ho nezničia, hoci už pred otvorením na ňom bolo rozbité okno a poškodené dvere. Ako uviedol vedúci odboru sociálnych služieb Marián Bača, bol to začiatok. Chceli s tunajšími Rómami lepšie a efektívnejšie komunikovať priamo v ich prostredí. Verili, že komunitné centrum prinesie nový život do Starej tehelne. Prvoradé podľa Baču bolo, aby tí, ktorí sa starajú a plnia si záväzky a povinnosti, mali bývanie kvalitnejšie. Tí, ktorí sem nepatria a neoprávnene užívajú byt, sa mali odsťahovať. Neplatičov bolo 30 percent, časť z nich už však mala splátkové kalendáre. Podľa primátora Pavla Hagyariho mal úrad vytypovaných asi 20 najproblémovejších rodín a v prieb ehu mesiaca chcel začať s ich postupným deložovaním. Centrum malo podľa primátora napomôcť zvýšeniu informovanosti a služieb pre komunitu, ale aj kontrole mestských bytov. Primátor veril, že to prinesie aj väčšiu integráciu týchto ľudí do života mesta. Hla vným problémom Starej tehelne bola podľa Hagyariho kriminalita. Za rok 2010 tam bolo objasnených 7 priestupkov a 1 trestný čin. Kriminalitu páchali mimo toto územie. Mesto uvažovalo aj o výstavbe detského ihriska. Ako povedal miestny obyvateľ Mikuláš Eštočák, ktorý mal v novom centre pôsobiť ako asistent sociálneho pracovníka, najviac im chýbali aktivity pre deti. Nemali čo robiť, tak väčšinou čo videli, to ničili. Nemali sa s čím hrať, ako sa zabaviť a tráviť voľný čas. Dúfal, že centrum im pomôže. Na prešovskej radnici pribudla novinka. Tou bola kancelária sociálneho poradenstva, ktorú primátor mesta oficiálne otvoril v utorok 23. augusta . Obyvatelia mesta v nej našli nielen kvalitnejšie