Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 71 7 . SOCIÁLNA OBLASŤ, CHARITA V prešovskom Hniezde záchrany 13. apríla našli dievčatko. Podľa prezidentky Občianskeho združenia Šanca pre nechcených Anny Ghannamovej bolo dievčatko zdravé, opatrené, malo hmotnosť 2420 gramov a jeho vek lekári odhadovali na 24 - 48 hodín. Išlo už o šieste dieťa, ktoré sa objavilo v prešovskom Hniezde záchrany a dohromady 29. batoľa zachránené v týchto zariadeniach na Slovensku. Mohol sa začať adopčný proces. Ak by sa mamička r ozhodla, že zmení svoje rozhodnutie, kým súd nerozhodne o adopcii, súd môže zvážiť, že dieťa ešte odovzdá matke. Takýto proces bol jednoduchší a rýchlejší a dieťa sa tak mohlo dostať do starostlivosti adopčných rodičov o polovicu skôr, ako to bolo v roku 2010. Sociáln a poisťovňa vo februári po prvýkrát zverejnila zoznam všetkých dlžníkov na poistnom. V okrese Prešov a Sabinov evidovala 8 459 dlžníkov a celkový dlh na poistnom bol 21,6 milióna €. Poisťovňa mala v pláne zverejňovať zoznamy raz mesačne a sprísnila aj proces vymáhania pohľadávok. Najnižšia dlžná suma bola 3,32, ale najvyššia až 748- tisíc €. Podľa poverenej riaditeľky prešovskej pobočky Zdenky Harčaríkovej, najväčší problém im spôsobovali dlžníci s dlhom nad 2 500 € a takých bolo v oboch okresoch viac ako t isíc. Cieľom bolo zlepšiť výber poistného, aby bolo dosť prostriedkov na vyplácanie dôchodkov, nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Zdôraznila tiež, že platenie poistného vyplýva zo zákona a neplnenie povinnosti je charakterizované ako trestný čin. Aj preto bude pobočka voči všetkým dlžníkom postupovať podľa jednotného systému. Ak dlžník nezaplatí poistné v lehote splatnosti a do 30 dní nebude reagovať ani na predpis, ktorý mu vyhotoví a doručí Sociálna poisťovňa, bude musieť znášať dôsledky exekúc ie. Opakované výzvy sa už klientom zasielať nebudú. Tí však musia rátať s tým, že potom sa ich dlh prinajmenšom zdvojnásobí, keďže k nemu pribudnú aj exekučné trovy. Väčšina klientov mala snahu dohodnúť sa a problém s odvodmi riešiť. Svedčili o tom aj dlhé rady ľudí pred jednotlivými oddeleniami. Podľa niektorých klientov sa niekedy dostávajú do problémov bez vlastného zavinenia. Horšie je bolo s tými, ktorí dlhovali vysoké sumy a doteraz neprejavili ochotu zaplatiť ich. Dlh vyšší ako 2 500 € malo presne 1 011 klientov. Podľa internetovej stránky medzi najväčších neplatičov v regióne patrila spoločnosť ZVL Auto, ktorá prešla reštrukturalizáciou a začínala oživovať výrobu, ale pohľadávky voči Sociálnej poisťovni ešte nevyrovnala. V zozname bola aj prešovská fakultná nemocnica. Tá svoje dlhy s omeškaním uhrádzala. Desiatky ďalších firiem však už niekoľko rokov nereagovalo na výzvy poisťovne a ich dlhy sa nabaľovali. V prípade nezmenenia ich postoja museli rátať s exekúciami aj trestnými oznámeniami. Neplatiči dlhovali v marci mestu Prešov na poplatkoch za odpad takmer šesťstotisíc eur. Ako vyplývalo zo správy hlavného kontrolóra, radnica pristupovala k exekúciám len ojedinele, v necelých troch percentách prípadov. Mestský úrad však tvrdil, že nedoplatky vymáha postupne a spätne. Hlavný kontrolór mesta Milan Tkáčik vo svojej správe konštatoval, že mesto evidovalo celkovo 3 551 neplatičov a tí dlhovali 596 271 eur. Boli evidované prípady, keď neplatili celé domácnosti niekoľko rokov, pohľadávky neboli odstúpené na vymáhanie. Mesto pristúpilo k exekúcii iba v 97 prípadoch, čo bolo len 2,73 percenta a neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Nedoplatky boli vysoké a mesto nemalo interný predpis, ktorý by určoval postup pri vymáhaní pohľadávok - nedoplatkov. Na tento problém poukázal aj poslanec Richard Drutarovský (SaS), ktorý považoval daný stav za alarmujúci. Upozornil, že zo správy vyplýva, že za odpad neplatí desať percent fyzických osôb a takmer tretina firiem a výška nedoplatkov vzrástla o vyše stotisíc eur. Podľa vedúcej finančného odboru Márie Novákovej bolo platenie za komunálny odpad zložité, pretože zahŕňalo aj početnú skupinu sociálne slabých poplatníkov, u ktorých z dôvodu nemajetnosti bolo vymoženie nedoplatkov nemožné. V období hospodárskej a finančnej krízy počet neplatičov vzrástol tiež aj z objektívneho dôvodu. Občania, ale aj právnické osoby, sa ocitli vo finančnej kríze, a to malo za následok aj neplnenie si povinností voči mestu v oblasti poplatku za komunálny odpad. Časť občanov mesta sa zdržiavala v zahraničí - na neznámom mieste. Mesto vymáhalo nedoplatky exekúciou z účtu neplatiča za predpokladu, že neplatič mal v banke zriadený účet. U občanov, ktorí poberali dávky v hmot nej núdzi, využívalo titul osobitného príjemcu, t. j. alikvotnú časť nedoplatku si správca poplatku započítaval s