Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 67 vyše šesťtisíc, bolo s mentálnym postihnutím. Vyplývalo to z údajov Ústavu informácií a prognóz v školstve. Rozšírené boli aj poruchy učenia, takýchto detí bolo v špeciálnych školách asi tisíc. Špeciálny prístup si však vyžadovali aj intelektovo nadaní. Najviac špeciálnych škôl bolo v Prešovskom a Košickom kraji, kde boli aj rómske osady. Zámer radnice vyradiť zo siete dve základné školy sa stretol s odporom. Obe školy sa bránili petíci ami. Na ZŠ Mukačevskej sa už nazbieralo 3 400 podpisov a na ZŠ Matice slovenskej okolo 5- tisíc. Podporovali ich aj ľudia z Košíc či Bratislavy. Petičné hárky plánovali 30. marca predložiť poslancom na mestskom zastupiteľstve. Do programu zastupiteľstva síc e racionalizáciu škôl po informáciách o petičných akciách nezaradili, ale rodičia sa ho rozhodli zúčastniť. Chceli byť pri tom, keby sa predsa len malo rozhodovať o nich bez nich. Na mimoriadnych rodičovských stretnutiach už vyjadrili svoje názory a podporu školám, do ktorých chodia ich deti. Prešovský školský úrad zdôvodňoval racionalizáciu tým, že počet žiakov klesal, ekonomická náročnosť na prevádzku škôl bola vysoká a štátne dotácie na žiaka nestačili a zaťažovali mestský rozpočet. Riaditeľ ZŠ Mukačevská Eduard Schwarzbacher oponoval, že ekonomická náročnosť na žiaka bola u nich za posledné dva roky najnižšia v Prešove. Išlo o 1 352 eur na žiaka, v triedach mali po 22 detí, čo bol ideálny stav, mali po dve triedy v každom ročníku. Netrpeli nedostatkom ž iakov. Na škole mali 20 krúžkov, ktoré dosahovali dobré výsledky aj na celoslovenskej úrovni. Zaznamenali úbytok len o 6 žiakov. Rovnakú vlnu odporu vyvolal aj zámer vyradiť zo siete ZŠ Matice slovenskej. Argumenty radnice i v tomto prípade hovorili o vyso kej ekonomickej náročnosti, čo bolo v ich prípade 1 880 eur na žiaka a nízky počet detí v triedach. V priemere bolo 13 v jednej triede, ale v niektorých aj menej. Dôvodom bolo aj to, že mali i žiakov so špeciálnymi potrebami. Z 29 tried bolo až 14 logopedických. Rozptyl logopedických tried na iné školy, dokonca aj internátne, by znamenal likvidáciu vzdelávania detí s poruchami reči. Podľa riaditeľky Renáty Borščovej to bol pokus o porušenie ich práv, a chceli sa obrátiť sa na ombudsmana. Podľa nej by to znamenalo aj likvidáciu odbornej práce učiteľov za posledných šesť rokov. Rodičia z okolitých škôl zase volali riaditeľke s obavou, že rómskych žiakov z tejto školy rozptýlia napríklad na ZŠ Šmeralovu či Mirka Nešpora. Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Akademický senát 30. marca volil dekana. Kandidát bol len jeden, a to prof. Vasil Gluchman. Senát kandidáta zvolil väčšinou hlasov. Po vymenovaní rektorom sa mal stať dekanom na nasledujúce štyri roky. Ako dekan chcel Vasil Gluchman na pôde fakulty presadzovať akademickú kultúru a zaviesť zásadné zmeny v metódach riadenia. Zdôraznil, že chce budovať imidž proštudentsky orientovanej inštitúcie, ale zároveň plánuje sformulovať novú a jasnú stratégiu rozvoja fakulty. Na prešovskej akademickej pôde pôsobil od roku 1983, naposledy vo funkcii riaditeľa Inštitútu filozofie a etiky FF PU v Prešove. Prešovská univerzita otvorila 1. apríla nové zrekonštruované priestory v objekte bývalej základnej školy na Ulici 17. novembra v Prešove. Na slávnost nom akte sa okrem predstaviteľov univerzity a samosprávny zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Jaroslav Ivančo. Rektor PU v Prešove René Matlovič konštatoval, že do vynovených miestností v centrálnej časti budovy sa do dvoch týždňov presťahuje administratíva rektorátu a ďalšie priestory, ktoré vznikli v prístavbe severného krídla, sa budú využívať na vzdelávací proces. Objekt bývalej základnej školy začala PU v Prešove rekonštruovať pre 13 rokmi. V roku 1998 sa pracovalo na prestavbe južného krídla budovy, kde vznikla aj nadstavba pre Pedagogickú fakultu. V roku 2000 bola vybudovaná prístavba a vytvorili sa nové učebne a prednáškové miestnosti. Nové vedenie PU v Prešove v roku 2007 prehodnotilo postup ďalšej rekonštru kcie centrálnej budovy a prístavby severného krídla a po náročnej projektovej príprave sa práce naplno rozbehli v roku 2010. V prístavbe vznikli okrem 10 seminárnych miestností s kapacitou 32 miest aj dve posluchárne pre sto študentov. Pre potreby univerzity tu vybudovali aj novú aulu s klimatizáciou, v ktorej bolo 250 miest pre poslucháčov. Podľa Ivanča bolo potrebné dofinancovať ukončenie modernizácie vysokoškolského areálu, ktorý mal vytvoriť adekvátne podmienky pre vzdelávanie učiteľov. Rektor Matlovič doplnil, že prestavbou