Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 56 obe strany, ktoré dospeli ku kompromisu, teraz vyvíjajú na Krajský stavebný úrad v Prešove tlak, aby rozhodnutie vydal. Nečinnosť v tejto veci stála štát od 20. mája, kedy sa konala posledná tlačová beseda, ďalších 63 300 eur, v čom bolo poistenie stavby a časť nákladov za zriadenie staveniska. Podľa Garaja sa jeho klient na tlačovej konferencii nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Počas hlasného odposluchu telefonického rozhovoru s právnym zástupcom Jarkovský povedal, že sa vždy chcel dohod núť na predaji celého pozemku. Keďže k tomu nedošlo, nasleduje vyvlastnenie. Problém je v tom, že zatiaľ rozhodnutie o vyvlastnení nemá, lebo nebolo ani vydané. Garaj povedal, že k posunu z oboch strán došlo po májovej tlačovej besede. Na základe mediálneh o tlaku Národná diaľničná spoločnosť zrazu začala komunikovať s jeho klientom. Prelomila sa komunikačná bariéra. Začali sa intenzívne rokovania medzi Petrom Jarkovským a Národnou diaľničnou spoločnosťou, kde došlo k ústupkom z obidvoch strán. Vyvrcholilo to ústnym pojednávaním na Krajskom stavebnom úrade v Prešove, kde do 29. júna malo byť vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Nestalo sa tak, prešovský Krajský stavebný úrad bol podľa Garaja maximálne nečinný. Preto sa rozhodli zvolať tlačovú konferenciu. Prednosta Krajského stavebného úradu v Prešove Pavel Slaninka vyvrátil tvrdenie, že úrad nekoná. Tvrdil, že rokovanie s Národnou diaľničnou spoločnosťou mali 14. júla a tá spochybnila objektivitu znaleckých posudkov, ktoré Jarkovský predložil do vyvlastňovaci eho konania. 20. júla im prišiel list, na ktorom bol dátum 18. júla, v ktorom ich NDS informovala o tom, že dali podnet na ministerstvo spravodlivosti na prešetrenie objektivity posudkov a výšky náhrady, ktorú Jarkovský požadoval. Túto informáciu potvrdil aj hovorca NDS Marcel Jánošík. Dodal, že medzi NDS a Jarkovským nedošlo k dohode. Podľa jeho slov dodané podklady vykazujú vážne nedostatky, ktoré musia preveriť aj ďalšie inštitúcie. Ani on však nezverejnil výšku požadovanej sumy. Na otázku, či je pravda , že teraz pôjde len o polovicu pozemkov a teda aj cena by mala byť polovičná, odpovedal, že to tak nie je. Tri štvrtiny ceny totiž tvoria ťarchy na pozemku, ktorý bol potrebný na dostavbu diaľničného privádzača. Nikto nevedel, ako dlho bude proces vyvlast ňovania trvať, všetko záviselo aj od toho, ako rýchlo ministerstvo spravodlivosti prešetrí objektivitu znaleckých posudkov. Diaľničný úsek pred Prešovom, ktorý odovzdala do užívania Národná diaľničná spoločnosť v júni 2012, slúžil stále v neštandardnom režime. Z dôvodu, že neboli vysporiadané pozemky s Jarkovským, na tomto úseku boli nainštalované semafory a značenie, ktoré spomaľovalo dopravu. Táto patová situácia medzi podnikateľom a Národnou diaľničnou spoločnosťou brzdila dostavbu diaľničného privádzač a na Prešov smerom od Popradu. Problémy Dopravného podniku mesta Prešov, a. s., pokračovali. Štrajkovú pohotovosť vyhlásili na začiatku augusta vodiči vozidiel mestskej hromadnej dopravy. Dôvodom bolo nenavýšenie tarifnej mzdy v kolektívnej zmluve. Pri kol ektívnom vyjednávaní mienili vodiči získať desaťpercentné navýšenie mzdy. O štrajkovej pohotovosti už informovali cestujúci verejnosť letáčikmi v spojoch MHD. Zmrazenie miezd bolo jedným z opatrení, ktoré predstavenstvo DPMP prijalo po zoškrtaní rozpočtu z o strany mesta. V Prešove 9. augusta hodinu nepremávali spoje mestskej hromadnej dopravy. Takmer všetci zamestnanci Dopravného podniku mesta Prešov pristúpili na ostrý výstražný štrajk. Jeho trvanie skrátili zo zamýšľaných troch na jednu hodinu. Štrajková pohotovosť stále trvala. Ráno premávali všetky linky. Po ôsmej hodine však už došli len na konečnú zastávku a tam zotrvali celú hodinu. Ďalší zamestnanci DPMP sa stretli v areáli spoločnosti v Ľuboticiach. Štrajk avizoval odborový zväz už dlhšie, o jeho p resnom priebehu sa ale cestujúci dozvedeli na poslednú chvíľu. V prešovskom mestskom dopravnom podniku to stále vrelo. Vodiči mestskej hromadnej dopravy sa rozhodli, že od štrajkovej pohotovosti prejdú k ostrému štrajku. Vodiči požadovali navýšenie tarifn ých miezd o desať percent a zachovanie cestovných výhod, vedenie podniku v rámci úsporných opatrení zmrazilo platy. Ako povedal odborový predák Milan Gáll, v súčasnej situácii náročnosť práce v doprave stúpala a tým aj nároky na kvalifikovanú pracovnú silu. Po krokoch neúspešných rokovaní v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy a vyjadrení sa väčšiny zamestnancov DPMP sa rozhodli vyhlásiť štrajkovú pohotovosť. Riaditeľ dopravného podniku Janus potvrdil, že odborová organizácia využila všetky právne možnosti v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní. Keďže nedošlo k dohode, hlavne v mzdových