Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 54 4. DOPRAVA Od začiatku roku bola nastavená zelená vlna v Prešove aj na hlavnom ťahu Poprad - Vranov nad Topľou na Levočskej ulici . O d decembra bola vytvorená koordinácia svetelných signalizačných zariadení na Levočske j ulici - Duklianskej ulici, v úseku od križovatky Levočská - Vologogradská - M. Čulena po križovatku Duklianska - Vajanského. Po ukončení rekonštrukcie križovatiek Námestia mieru a Duklianska - Vajanského sa k týmto semaforom technologicky prispôsobili a j signalizačné zariadenia na križovatkách Levočskej ulice s ulicou Volgogradskou, Obr. mieru a Remscheidskou, čím bola vytvorená koordinácia piatich križovatiek s preferenciou jazdy po ceste I/18 (prieťah mestom západ - východ a opačne). Prioritnou križova tkou bola tu križovatka Nám. mieru, ktorá celý proces riadila v dynamickom režime. Vodiči však funkčnosť zelenej vlny príliš nepostrehli. V metropole Šariša bola donedávna len jedna zelená vlna, ale ani tá nebola súvislá. Zelená vlna bola na Sekčove, ale Rusínska križovatka bola nadradená a prerušovala ju. To znamenalo, že boli dve zelené vlny - smerom k zábavno-obchodnému centru Max a smerom k Lesníckej. Definitívne riešenie na technologicky vyššej úrovni mal priniesť program podpory rozvoja inteligentný ch dopravných systémov - Národný systém dopravných informácií, ktorý pripravovalo ministerstvo regionálneho rozvoja. Oddelenie dopravy na prešovskom mestskom úrade sa zvýšeniu maximálnej rýchlosti na Rusínskej ulici na 70 kilometrov za hodinu venovalo už v roku 2010. Prerokovalo ho s krajským riaditeľstvom policajného zboru, to však zvýšenie rýchlosti na tomto úseku zamietlo z bezpečnostných dôvodov. Od 26. januára bola už situácia iná a vodiči mohli prekročiť rýchlosť o 20 km/h v porovnaní s tým, ako to bolo v meste bežne dovolené. Mesto požiadalo obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie o vydanie určenia dopravného značenia. Návrh potom odsúhlasil krajský dopravný inšpektorát a zmluvný správca ciest osadil dopravné značenie. Vyššia rýchlosť mala zabezpečiť lepšiu plynulosť dopravy. Tento cestný úsek sa mal monitorovať do konca leta a na základe vyhodnotenia sa malo rozhodnúť, či tu sedemdesiatka aj ostane. Vodičom v meste chýbalo viac značiek povoľujúcich maximálnu rýchlosť jazdy 70 km za hodinu. Na ceste na Sigord za Solivarom bol dlhý úsek v podstate rovnej cesty. Okolo boli polia a niekdajšie družstvá, nikde ani noha. Bola tam päťdesiatka. Aj keď to bolo v obci, pokojne sa tam dalo ísť rýchlejšie. Chodci tam boli sviatkom, dieťa tam nebolo vidieť vôbec. Rovnako pri ostatných výjazdoch a vjazdoch z a do mesta boli cesty pomalé. Výpadovky na Poprad, Sabinov, Košická ulica mali povolenú maximálnu rýchlosť 50 km/h, smerom na Poprad bola na pár metroch rýchlosť 60 km/h. Sedemdesiatka bola povolená len v Nižnej Šebastovej, cez ktorú bol výjazd z Prešova smerom na Hanušovce, Vranov a Bardejov. Ale aj tu pri vjazde do mesta bola sedemdesiatka len v istom úseku, za svetelnou križovatkou bola už päťdesiatka, aj keď tam bolo len pole a viadukt. Päťde siatka bola aj na Duklianskej, hoci sa tam pohybovali v podstate len miestni zamestnanci a dalo by sa tam, aspoň v ľavom pruhu, ísť rýchlejšie. V meste platila sedemdesiatka aj na Vranovskej ulici. Za doterajšie obdobie zimnej sezóny, teda od októbra 2010 do 11. februára , Správa a údržba ciest PSK použila pri zimnej údržbe na cesty I., II. a III. triedy v rámci kraja 13 455 ton chemického posypového materiálu a 47 400 ton inertného posypového materiálu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulej sezóny bola tá to zima zatiaľ náročnejšia. Pri chemickom posype došlo k nárastu o 35 %, pri inertnom o 53 % a pluhovania bolo túto zimu viac o 47 %. Soli sa minulo už 77 % zo spotreby za celú vlaňajšiu zimnú sezónu, u kameniva to bolo 73 %. Najnáročnejší na údržbu ciest bol december. Vzhľadom na nepriaznivý charakter zimy boli cestári nútení vo zvýšenej miere opravovať výtlky napríklad studenou asfaltovou zmesou alebo ich zasypávať kamenivom. Na cesty sa v PSK použilo asi 286 ton studenej asfaltovej zmesi. Pri zasypávaní kamenivom sa spotrebovalo 580 ton materiálu. Prevažne sa robili práce na cestách I. triedy, ktoré boli mimoriadne poškodené. Jednou z najviac zničených bola komunikácia I/73 a I/77 vedúca z Prešova cez Svidník na poľskú hranicu. Najviac finančných prostri edkov Správa a údržba ciest PSK vložila do nákupu posypových materiálov hlavne chemických, a to vyše 1,5 milióna eur.