Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 130 26. júla oslávil 65. narodeniny hádzanársky tréner Dušan Daniš. Trénoval prešovské hádzanárky ZVL, s ktorými získal titul majsteriek Československa. Feder álny titul získal aj s hráčkami Šale, slovenský s hádzanárkami Šale, a Michaloviec. 28. júla oslávil 75. narodeniny Ivan Kunay, bývalý hádzanársky brankár Tatrana Prešov, s ktorým získal titul majstra Československa. V prvej lige odohral 150 zápasov, Česk oslovensko reprezentoval v 12 zápasoch. Neskôr sa venoval trénerskej práci, mnoho rokov bol správcom hádzanárskych hál Tatrana Prešov. Jeho pôsobenie v hádzanej bolo ocenené udelením titulu majstra športu. 28. júla oslávil 60. narodeniny bývalý vynikajúci futbalista Tatrana Prešov Mikuláš Komanický. S Tatranom získal svoj najväčší úspech – druhé miesto v prvej československej lige. Za československú reprezentáciu odohral jedno stretnutie. Bol trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, ako tréner pôsobil aj na Cypre. Vyštudoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, najvyššiu trénerskú kvalifikáciu dosiahol na FTVŠ UK v Bratislave. Bol poslancom MsZ v Prešove aj PSK. Nebol Prešovčan. Do srdca Šariša prišiel hrať futbalovú ligu zo severnej Moravy , hoci mal bližšie do ostravského Baníka. Počas vojenčiny mu však Prešov prirástol k srdcu viac, takže napokon sa stal natrvalo hráčom zeleno - bielych. Ako jediný sa zaslúžil aj o najväčšie úspechy Tatrana - dvakrát o ligové striebro. V roku 1965 ako hráč a o osem rokov neskôr ako Moravcov asistent. Tým futbalistom bol kráľ strelcov ročníka 1962/63 Karol Petroš, ktorý 4. augusta oslávil 80 rokov. Sympatický pán či populárny Kajsi zažiaril pri takých strelcoch, akými boli Laco Pavlovič, Martinček, Gavroň a in í. Rodák z Vratimova dal v kráľovskom ročníku 19 gólov. Mal 32 rokov a posledný gól ho tešil o to viac, že si ním vyslúžil korunu v Brne pred domácim Lichtnéglom a Prešovu pomohol definitívne k záchrane. Zapísal si ho v ročníku, v ktorom sa stal kráľom strelcov. Na bránu strieľal rád od mladosti. V koncovke sa mu darilo aj po príchode do Prešova, ale - ako poznamenal - tréner Jozef Karel si urobil z neho žolíka pre mužstvo. Tak sa raz ocitol v strede poľa, inokedy v útoku alebo v obrane či na poste tvorivéh o hráča. Takmer celú hráčsku kariéru prežil v Prešove. V inej reči, bolo to plných 12 rokov. Počas nich precestoval s mužstvom takmer celú Európu, ale navštívil aj Kuvajt, Sudán či Libanon. Hoci v tých časoch z východu do reprezentácie bolo príliš ďaleko, raz sa dostal aj do B-mužstva, ktoré 8. júna 1955 hralo v Luxembursku s domácim áčkom 2:2, pričom v zostave nechýbal ani jeho klubový spoluhráč Semeši. Populárny Kajsi, aj keď si vybral za jeseň svojho života Starú Ľubovňu, k Tatranu mal stále vrelý vzťah. Veď okrem úspechov, ktoré v jeho drese dosiahol, ani raz s Prešovom z ligy nevypadol, jeho dres si obliekol 247- krát a nastrieľal v ňom 67 gólov. Dvadsať rokov od svojho obnovenia si pripomínala na začiatku septembra gréckokatolícka diecézna charita v Prešove. Poskytovala ľuďom v núdzi komplexný program Cesta k domovu. Gréckokatolícka charita ako diecézna pobočka Ústrednej Charity na Slovensku bola založená v novembri 1947 biskupom Pav lom Petrom Gojdičom, riaditeľom bol Ján Potaš. Počas krátkej činnosti sa charita zapájala do organizovania potravinovej pomoci formou balíčkov pre chudobné rodiny a tri ústavy v okrese Pr ešov, ktoré boli značne spustošené vojnou. Zlikvidovanie gréckokatolíckej cirkvi zasiahlo aj diecéznu charitu. Obnovili ju až pred dvadsiatimi rokmi. Prvou trvalejšou aktivitou sa vo februári 1992 stal 'Príjem núdznych'. Po rekonštrukcii budovy Okresnej veterinárnej správy na Jarkovej boli vytvorené podmienky na vznik azylového zariadenia Dom Charitas, ktorý ponúkal mužom bez domova vo veku 18 - 60 rokov riešenie životnej situácie. Neskôr, v roku 1997, bola pre občanov bez domova otvorená Nocľaháreň Archa s kapacitou dvadsaťsedem miest v zrekonštruovaných priestoroch na ulici Pod Táborom. Skúsenosti z prvých rokov fungovania viedli k vzniku koncepcie resocializačného systému Cesta k domovu. Pozostával z niekoľkých zariadení, ktorých služby na seba logicky na dväzovali. Od terénnej vyhľadávacej činnosti, cez nízkoprahové denné centrum, nocľaháreň Effeta, útulok Archa až po doliečovacie zariadenie Domov nádeje, kde pôsobil aj KAHAN - klub alkoholikov hľadajúcich abstinenciu. Od roku 2002 vychádzal aj časopis Cesta. Resocializačný systém Cesta k domovu