Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 127 10. februára zomrel vo veku 82 rokov bývalý vynikajúci futbalový brankár Tatrana Prešov v prvej československej lige, tréner a pedagóg Gejza Sabanoš. 17. februára sa dožil 50 rokov majiteľ h ádzanárskeho klubu Tatrana Prešov Miloslav Chmeliar, ktorý už 10 rokov sponzoroval prešovskú mužskú hádzanú, ktorú zachránil a dostal k úspechom na slovenskej aj medzinárodnej scéne. Významný vedec, ukrajinista prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc., autor množstva vedeckých štúdií a nositeľ viacerých ocenení oslávil 20. februára 75. narodeniny. Rodený Kurovčan po štúdiu na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove pokračoval v štúdiách ruského jazyka a literatúry v Prahe. Na štátnej univerzite v Kyjeve študoval folkloristiku, ukrajinistiku v Mníchove. Pracoval ako vedecký pracovník na prešovskej univerzite. Od roku 1973 do roku 1990 bol politicky perzekvovaný, preto pracoval ako pastier dobytka či ako kurič v kotolni. Od roku 1990 do roku 2002 pôsobil na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, neskôr (od r.1997) Prešovskej univerzity v Prešove ako vedúci vedecko-výskumného oddelenia ukrajinistiky, do roku 2004 ako vedecký pracovník oddelenia etnológie Katedry slovenských dejín a archívnictva. V roku 1999 získal titul univerzitný profesor. Je akademikom Národnej akadémie vied Ukrajiny, doctor honoris causa Národnej univerzity v Užhorode a čestný profesor Štátnej univerzity v Kamjanci Podiľskom v Ukrajine. Je členom viacerých významných združení a redakčných rád odborných publikácií, stal sa zakladateľom a predsedom Asociácie ukrajinistov Slovenska a Ševčenkovej vedeckej spoločnosti na Slovensku. Napísal množstvo knižných publikácií a zborníkov, vedeckých štúdií, vedecko- populárnych článkov a recenzií. Získal viacero ocenení, okrem iného aj Rád prezidenta Ukrajiny Za zásluhy. Primátor Pavel Hagyari ho 17.februára odmenil Cenou primátora mesta. Stretnúť ho bolo možné donedávna skoro na každom športovom po dujatí v Prešove. Jozef Jusko sedával pravidelne na tribúne futbalového štadióna Tatran Prešov, zašiel do športovej haly Prešovskej univerzity sledovať súboje pod vysokou sieťou, zimný štadión na hokej, v starých zlatých časoch prešovského športu nechýbal na mužskom či na ženskom basketbale, vodnom póle, ženskej hádzanej. Najmilším zo všetkých športov mu však bola hádzaná, ktorú v Tatrane Prešov hrával aktívne v rokoch 1960 - 1973 s jedinou prestávkou, keď počas základnej vojenskej služby obliekal dres druh oligovej Dukly Pezinok. V podstate druholigová hádzanárska scéna bola tou, na ktorej sa najväčšmi prezentoval. V spomenutých rokoch bola prešovská mužská hádzaná na československom výslní a konkurencia v Tatrane nesmierne silná. Napriek tomu sa mohol popýš iť piatimi štartmi v najvyššej československej súťaži hádzanárov. Béčko Tatrana Prešov, za ktoré pravidelne hrával na poste spojky a v prípade potreby aj pivota, sa držalo stále na vrchole. Ako rezerva prvoligistu však vyššie nemohla. "Boli to krásne časy, " neraz spomínal a niekdajších spoluhráčov aj menoval. Partiu tvorili napríklad aj takí výborní hráči ako Vasiľ Greňo, Emil Mikluš, Edo Weiss, Dušan Semko, Juraj Zavadinka, Vilo Lafko, Fero Sajdák, Joky Stančák, Jožko Durlák, Fero Magáč. Viacerí sa neskôr presadili v ligovom tíme Tatran, ďalší zase v iných kluboch. Po skončení aktívnej hráčskej činnosti ostal hádzanej verný ďalších pätnásť rokov ako funkcionár. Bol predsedom Okresného zväzu hádzanej v Prešove, popredným činovníkom v hádzanárskom Tatrane. Aj keď časom zanechal i túto dobrovoľnú robotu, k športu mal stále blízko. K svojej najväčšej láske doviedol aj jedného zo svojich synov Erika, ktorý bol brankárom prešovského Tatrana aj trnavskej Lokomotívy. Okrem športových zastával v minulosti aj významné spoločenské funkcie. Žiaľ, 2.februára vo veku 66 rokov dotĺklo srdce šport milujúceho výborného človeka a skvelého priateľa Jozefa Juska. V Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove bol 11. marca spomienkový koncert a výstava pri príležitosti 150. výročia úmrtia ukrajinského básnika a maliara Tarasa Ševčenka. Koncert bol spojený s výstavou kníh a výtvarných diel. V rámci programu vystúpil amatérsky umelecký súbor z obce Rešov (okres Bardejov), súbor Karpaťanin a študenti z prešovského Gymnázia T. Ševčenka s vyučujúcim jazykom ukrajinským. Na výstave bolo okolo 50 kníh od Ševčenka zo zbierky akademika Mikuláša Mušinku, ktorý mal najväčšiu zbierku Ševčenkových kníh na Slovensku. Mal vyše tristo jeho diel, najstaršia bolo z roku 1840. Už ako desaťročný chlapec doma mame a jej