Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 107 9,7 %). Spotrebné výdavky stúpli oproti roku 2010 o 9,8 % na hodnotu 3 098,55 eur. V spotrebných výdavkoch domácností v Prešovskom kraji tvo rili najväčšie polož ky výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje vo výške 759,33 eur (24,5 %), výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá vo výške 651,52 eur (21 %) a výdavky na dopravu 260,71 eur (8,4 %). Najmenšie čiast ky boli vynaložené na vzdelávanie 13,69 eur (0,4 %) a zdravie 111,88 eur (3,6 %). Ostatné čisté výdavky (napr. vý davky na rôzne dane, splátky pô žičie k a úverov, poplatky úradom) stúpli oproti roku 2010 o 19,1 % na hodnotu 333,49 eur. Priemer ná hrubá mesačná mzda v Prešovskom kraji za rok 2011 predstavovala 680 eur, o 175 eur menej ako bol priemer za Slovenskú republiku. Celorepublikový priemer 855 eur prekročil iba Bratislavský kraj s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 157 eur. Podľa štruktúry miezd v Prešovskom kraji zák ladná mzda, ktorá tvori la najväčšiu zložku celkovej priemernej hrubej me sač nej mzdy, dosiahla 467 eur (68,7 %). Významnú pohyblivú zložku celkovej priemernej hru bej mesačnej mzdy tvorili pré mie a odmeny 64 eur (9,4 %). Priemerné náhrady mzdy, ktoré predstavovali mzdu za zaplatený, avšak neodpracova ný čas pre pre kážky na strane zamestnanca alebo zamest návateľa dosiahli v abso lútnom vyjadrení 81 eur (11,9 %). Príplatky a doplatky boli nižšie ako prémie a odmeny vo výške 50 eur (7,4 %). Napr iek snahe dosiahnuť rovnaké postavenie žien a mužov v spoločnosti a na trhu práce, údaje o priemerných hrubých mesačných mzdách mužov a žien za rok 2011 potvrdili pretrvávajúce rodové nerovnosti v odmeňovaní za prácu. V sledovanom roku do siahla hrubá mesa čná mzda mužov 751 eur. Hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 80,8 % z hrubej mzdy mužov, t. j. o 144 eur menej v neprospech žien. Medzi faktory, ktoré vplývajú na pomalší rast miezd žien oproti mzdám mužov, patria najmä vek, vzdelanie, zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach. Mzdo vé rozdiely ovplyv ňujú aj predsu dky o vhodnosti mužov a žien vyko návať určité práce, postup v zamestnaní a participácia na vedú cich funkciách, materské a rodičovské povinnosti. Neza nedba teľ ný vplyv na celko vú hrubú mesačnú mzdu má aj cel kové množstvo odpracovaných hodín a nad časov najmä v súvislosti so starostlivosťou o závislé osoby v domácnosti. Muži odpracovali v priemere za mesiac 181,5 platených hodín a ženy 178,5 pri nad časoch u mužov v priemere 3,6 a u žien 1,8 platených hodín. V rámci základných vekových skupín sa mzdová diferenciácia podstatne nezmenila. Najslabšie odmeňovanou vekovou kategóriou boli zamestnan ci do 19 rokov (390 eur). Najvyššie mzdy dosiahli zamestnanci vo veku od 40 do 44 rokov (705 eur). Medzi najvýznamnejšie personálne charakteristiky, ktoré ovplyvňujú mzdo vú úro veň v súčinnosti s inými faktormi, patrí stupeň najvyššieho dosiah nutého vzdelania. Prie merná hrubá mesačná mzda zamestnanca so základným vzdelaním bola 449 eur, za tiaľ čo priemerná mesačná mzda zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním tretieho stup ňa bola 1 127 eur. Nadpriemerná hrubá me sač ná mzda bola zaznamenaná u zamestnancov s dosiahnutým vysokoškolským vzde laním 1. stupňa (762 eur), vyšším odborným vzdelaním (796 eur) a vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa (938 eur). Z uvedených údajov vyplýva, že práca s vyšším odborným a vysokoškolským vzdelaním je ohodnotená 1,7 a viac násobkom prie mernej hrubej mesač - nej mzdy zamestnanca so základným vzdelaním. Mzdovú diferenciáciu výrazne ovplyv ňo valo aj vykonávané zamestnanie, resp. povolanie. Nadpriemerné mzdy sa dosahovali v triedach zamestnaní, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu, odbornú zdatnosť, riadiace schopnosti a zod poved nosť. V rámci sledovaných odvetví, triedených na základe odvetvovej klasifikácie ekonomic kých činností, bola mzdová diferenciácia do veľkej miery ovplyv nená situáciou na trhu práce, t. j. dopytom po zamestnancoch vo vybraných odvetviach. Nad mzdovú hranicu 1 000 eur sa dostali zamestnania v infor mačných a ko muni kačných čin nostiach (1 113 eur), ktorú ovplyvnili predovšetkým po čí ta čové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby (1 322 eur) a vo fin ančných a podporovacích činnos tiach (1 062 eur). Najnižšie hodnotení boli zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (455 eur) ovplyvnené predovšetkým mzdovými príjmami v reštauráciách a pohostinstvách (419 eur). Priemernú hrubú mesačnú mzdu v Prešovskom kraji prekročili zamestnanci verejného sektora (726 eur), z toho v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim verejným sektorom (1 241 eur). V súkromnom sektore bola mzda nižšia ako priemer o 23 eur, z toho nadpriemerné mzdy mali