Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 103 z odborov správy mestského majetku, hlavného architekta, strategického rozvoja, stavebného úradu a mestskej polície. Občanom takto vyšlo mesto v ústrety, nemuseli chodiť na kataster. Rastislav Mičaník vysvetlil, že systém je podobný ako známa stránka Google Maps. Rozdiel bol v tom, že tam nikdy nebudú mať špecifick ý obsah, ako katastrálne mapy, miesta na kosenie, mapu investícií a podobne. Bol to špecifický systém šitý na mieru mestu Prešov. Dodal, že podobné geografické informačné systémy robili pre Košice, Bardejov, Sabinov, Vranov nad Topľou, Kežmarok, Sninu a St arú Ľubovňu. Podoba digitálnej mapy nebola konečná. Pribudnúť na nej mali ďalšia pasportizácie pozemkov, nové budovy, rozmiestnenia kamier či protipovodňové mapy. Z rybačky na najväčšej talianskej rieke Pád sa v apríli vrátil Erik Zbiňovský, známy prešovs ký rybár špecializujúci sa na sumcov. Stála za to. Spolu s partiou chytili megasumca. Meral 260 centimetrov a vážil 149 kilogramov. Darovali mu slobodu. Erik Zbiňovský rybárčil už 36 rokov, od svojich šiestich, na sumce sa špecializoval dvadsať rokov. Často ich chodieva chytať do Talianska na rieku Pád, kde ich bolo dostatok. Na poslednej takejto rybačke sa E. Zbiňovskému a jeho kolegom podarilo, okrem menších rýb, chytiť troch megasumcov. Jeden vážil 75 kg, druhý 82 kg a tretí mal až 149 kilogramov. Išlo o neoficiálny svetový rekord sumca chyteného na udicu. Trojica rybárov zdolávala obra 50 minút. Neskôr ho spolu s ďalšími úlovkami pustili do vody. V minulosti sa už s takýmito veľkými rybami stretli, ale utrhli sa. Tentoraz bol úspešný. Bezmála stopäťdesi atkilového obra chytil na udicu, na ktorej visel ako návnada 35-centimetrový úhor. Partia rybu, ktorá mohla mať 30 rokov, vytiahla na breh a zvážila. Na necertifikovanej váhe oscilovala ručička medzi 148 a 150 kilogramami. Oficiálne najťažší sumec chytený na udicu vážil 135 kíl a v roku 2009 ho na rovnakom mieste chytil maďarský rybár. Teraz im ho pomáhal vážiť vo veľkosklade rýb. No na tamojšiu certifikovanú váhu sa ryba nezmestila. Pre rybárov bolo prioritou, aby ryba prežila, preto s ňou nič nerobili. In ak by sa pravdepodobne stali držiteľmi oficiálneho svetového rekordu. Slovenským rekordérom, ktorého rybári ulovili na udicu, bol 103-kilogramový sumec z Domaše. V roku 2009 ho vytiahli traja stropkovskí rybári. Zaujímavosťou bolo, že táto ryba merala 252 cm, teda len o osem menej než rekordér z Talianska. Podľa Zbiňovského bolo vysvetlenie jednoduché. Talianske sumce boli menšie a vypasenejšie, lebo mali celoročne teplejšiu vodu v rieke a viac potravy. Významný nález objavili archeológovia na prešovských Šváboch na mieste, kde mesto plánovalo zriadiť cintorín . Odkryli základy a fragmenty stredovekej osady, zrejme vojenskej. Kopať začali archeológovia v máji. Nálezisko po preskúmaní a zadokumentovaní mali zasypať. V predstihovom záchrannom archeologickom vý skume by mala byť preskúmaná celá stredoveká osada. Doterajší výskum ukazoval, že nenašli bežnú poľnohospodársku osadu. Nemožno vylúčiť, že išlo o osídlenie vojenských služobníkov, ktorí strážili Soľný hrad. Podľa hypotézy išlo pravdepodobne o osídlenie vo jenskej družiny. Boli to strážcovia pohraničia, keďže pred polovicou 13. storočia bola celá severná oblasť okolo Prešova hraničnou. Vojenskí strážcovia bránili karpatské priesmyky. Išlo o hranice medzi uhorským a poľským kráľovstvom. Pred začatím výskumu archeológovia očakávali nálezy vzhľadom k tomu, že miesto bolo v blízkosti evidovanej lokality, ktorou bol kostol svätého Štefana na Solivarskom hradisku zvanom Várhegy. Našli výrazné osídlenie z konca 12. a prvej polovici 13. storočia. Zaujímavé to bolo t ým, že mali odkrytých cez sto objektov. Objavili tu päť chát zahĺbených s ohniskami, respektíve s pecami. Väčšinu nálezov tvorila keramika z tohto obdobia. Našli aj kovové nálezy – nožíky, pracky, strmene. K etnicite osídlenia sa dalo ťažko vyjadriť. Okrem pozostatkov keramických hrncov a nádob sa v jednom zo sektorov našiel aj plytký objekt, z ktorého trčali kamene. Po začistení zistili, že išlo o žarnov, teda zariadenie, na ktorom sa mlelo obilie na múku. Raritou bola jeho veľkosť, pretože priemer toho ža rnova bol 55 centimetrov a podarilo sa zachytiť aj vrchný aj spodný kus. Vrchný bol trošku zničený, pretože bol tak plytko, že hlboká orba, ktorá tu prebiehala v 20. storočí, z neho jednu časť odtrhla. Nájdená osada bola datovaná ešte pred vznikom samotného mesta Prešov, teda pred tatárskym vpádom. Jej rozsah bol veľmi veľký. Tiahla sa v dĺžke cez 150 metrov a širokej 60 metrov. Avšak archeológovia ešte nemali zachytený celý rozsah.