Kronika mesta Prešov rok 2011

Kronika mesta Prešov 2011 100 4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Problém s imelom malo na začiatku roka viacero mestských častí. Parazitická rastlina sa rozšírila z hlavného ohniska v Lesíku delostrelcov a Kalv árie. Imelo ohrozovalo zeleň v meste. Pamiatkari hovorili o kalamite. Problém sa zhoršil a za obeť padali predtým zdravé vysoké stromy. Olámať všetky vetvičky imela bolo síce možné technicky zabezpečiť, horšie to však bolo s financiami. Parazitická rastlina sa pritom do celého mesta rozšírila z jedinej lokality. Imelo oberie strom o živiny, no napokon zahynie spolu s ním. V tom čase je však už o jeho potomstvo postarané. Biele bobule, ktorými sa rozmnožuje, prenášajú vtáky, na ktoré sa bobule prilepia. Imelo patrí medzi vždyzelené rastliny a dožíva sa až 70 rokov. To, čo vidíme navonok, je iba výsledok toho, že v celom kmeni sú už jeho haustóriá – korene, ktoré zasahujú do cievnych zväzkov stromu. Jediným riešením je vylomiť každé jedno imelo. V 80. rokoch sa vylomené plochy natierali záhradníckym vápnom. Predpokladalo sa, že sa tým haustóriá vypália, no nie je to pravda. Ohnisko imela začiatkom 90. rokov v Prešove bolo v Lesíku delostrelcov, ale ani nie tak tam, ako na topoľoch, ktoré boli okolo železnice v jeho blízkosti. V Lesíku delostrelcov boli porasty oslabené emisiami, preto boli ľahšie napadnuteľné. Tam odumrela možno jedna tretina pôvodnej porastovej štruktúry. V jeseni 2010 prebehla súťaž, ktorá zahŕňala revitalizáciu zelene na území mesta Prešov. Predmetom bola výsadba a ošetrenie drevín vo verejnej zeleni a verejne prístupnej zeleni. V rámci toho došlo k ošetreniu hodnotných a pamiatkovo chránených stromov na Kalvárii (konkrétne 29 drevín) a v Lesíku delostrelcov (36 drevín). Na jednotlivých drevinách sa odstránili jedince imela bieleho, vykonal sa bezpečnostný rez, keď sa odstránili suché a poškodené konáre. Mesto však zároveň upozornilo na to, že "problém imela nie je problémom len verejnej zelene, ale aj súkromnej a zelene iných vlastníkov, kde sa práve semenište imela nachádza.“ V Prešove bola najväčším znečisťovateľom ovzdušia doprava. Cítiť to bolo najmä v zimných mesiacoch. Na základe údajov z monitorovacej stanice, ktorá bola na Ulici arm. gen. L. Svobodu na Sídlisku Sekčov, odborníci vedeli povedať, či Prešovčania dýchajú čistý a neškodný vzduch. Výsledky meraní neboli potešujúce. Najväčším problémom nielen v Prešove, ale na celom Slovensku bolo znečistenie ovzdušia časticami z výfukových plynov a z komínov. V roku 2010 bola na prešovskej m onitorovacej stanici prekročená ich 24 -hodinová limitná hodnota 50 mikrogramov na meter kubický 83- krát, pričom povolený počet prekročení bol 35 za kalendárny rok. Vyhláška krajského úradu ukladala vykonať krátkodobé opatrenia pri dosiahnutí tridsiateho pr ekročenia. V roku 2011 to bolo 26. februára . Napriek vykonaným opatreniam bol k 5. aprílu na AMS Prešov dosiahnutý počet prekročení 51. Medzi hlavných znečisťovateľov v meste Prešov patrila hlavne doprava. Prispievali k tomu nákladné autá, naftové motory. Znečistenie ovzdušia bolo podľa meraní citeľné najmä v zimných mesiacoch, čo bolo spôsobené určite aj posypovými materiálmi na cestách. Z tohto dôvodu sa po zime ulice a cesty čistili mokrým spôsobom, čím sa mohlo znížiť vírenie prachu vo vzduchu. Hodnoty sledovali aj po hodinách. Bolo zaujímavé, že v noci o druhej hodine bolo znečistenie ovzdušia vyššie ako cez deň o jedenástej. Technické služby mesta Prešov avizovali opatrenia, ktorými chceli vyriešiť zlú situáciu na preplnených zberných dvoroch na Baj kalskej a Jesennej ulici. Predstavenstvo spoločnosti rozhodlo o nových pravidlách. Tie začali platiť od 1. augusta. Dôvodom na tieto opatrenia bol fakt, že zberné dvory praskali vo švíkoch a vo firemnej pokladnici bolo čoraz menej peňazí na vývoz a zhodnoc ovanie separovaného odpadu. Podľa vedenia spoločnosti niektoré firmy dvory zneužívali a privážali tam množstvo stavebného materiálu. Často išlo o veľké množstvá starých okien, dverí, nábytku vcelku, ale aj zelený odpad, teda trávu pomiešanú s konármi. Dot eraz nevedeli odkontrolovať ani vylúčiť z dvorov právnické osoby, ktoré by mali odpad vyvážať za poplatok na prekladisko v Cemjate. Zberné dvory mali byť od pondelka až do soboty otvorené v čase od 8.00 do 18.00. V nedeľu už teda nebolo možné odpad ukladať. Zberný dvor bol určený na bezplatné uloženie odpadu len pre fyzické osoby s trvalým pobytom na území mesta. Na zberný dvor bol povolený vstup len vozidlám s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony. Začal platiť prísny zákaz ukladania odpadu od firiem a právnický ch osôb. Zákaz tiež platil pre materiály obsahujúce azbest.