Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 91 3. DIVADLO Studenková, Tlučková, Sládečková, Vajda a Sklár. Týchto päť známych slovenských hercov zavítalo 11.januára na Veľkú scénu Divadla Jonáša Záborského v Prešove s divadelnou hrou Domáce väzenie. Tragikomédia, ktorá vznikla v 70. rokoch, mala veľa spoločného i so súčasnosťou. Predstavenie Domáce väzenie bolo ukážkou toho, aký dosah na psychiku môže mať strat a zamestnania. Hra v réžii Juraja Nvotu bola ukážkou nielen súčasnej krízy a čoraz väčšej nezamestnanosti , no najmä medziľudských vzťahov. Napriek tomu sa hra neniesla v pesimistickej lín ii, herci si divákov podmanili vtipom aj iróniou. Herecký výkon sa prešovskému publiku páčil a vyslúžili si standing ovations. Divadelná sezóna v Divadle Jonáša Záborského v Prešove sa v prvých mesiacoch roka niesla vo francúzskom duchu. Premiéra Moliérovej hry Lakomec bola 19. marca v historickej budove divadla. Režisérom predstavenia bol Marián Pecko. Herci ho počas skúšania milovali i nenávideli. Marián Pecko zavítal do Prešova z Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Jeho inscenácie žali jed nu cenu za druhou. Po premiére povedal, že jeho špeciálne poďakovanie patrí Jožkovi Stražanovi, lebo s postavou Harpagona sa mohol popasovať iba výnimočný herec. Ponuku režírovať Lakomca prijal iba preto, lebo vedel, že herec takých kvalít tu je. Lakomec bola hra, ktorá bola napísaná pred štyristo rokmi, no stále bola sviežo aktuálna aj pre našu spoločnosť. Herečku Valiku Fürješovú, ktorá hrala Frozinu, na tejto hre najviac fascinoval moment prekvapenia. Fascinovali ju nové a iné pohľady. S režisérovou prácou bola spokojná. Jozef Stražan bol ústrednou postavou tejto divadelnej hry, Lakomcom. Skúsený herec tvrdil, že kvôli Lakomcovi si musel oprášiť texty z iných hier. Ženba mala štyridsiatu reprízu, no Lakomec mu vytlačil všetko z hlavy. Poddukelský ume lecký ľudový súbor v Prešove uviedol 27. marca premiéru hudobno-dramatickej skladby Kolíska a kríž II. Ústredným motívom bolo ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista. Predstavenie nútilo diváka zamyslieť sa nad utrpením v živote. Podľa autora hudby Andreja Ka linku bola táto téma veľmi náročná. Riaditeľ súboru Vladimír Marušin tvrdil, že podstatou predstavenia bolo to, aby si ľudia uvedomili, na akom mieste je u nich viera. V takmer hodinovej skladbe účinkovalo 45 členov súboru, dej bol prezentovaný v rusínskom jazyku, v spievaných scénach sa však objavili aj staroslovienske texty. Obe skladby s témou Vianoc i Veľkej noci sa mali neskôr hrať ako jedno predstavenie, ktoré malo byť výpoveďou o živote Ježiša Krista. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove uviedlo 14. mája na malej scéne štvrtú premiéru tejto sezóny. Tentoraz ponúklo drámu Don Juan v Soho. Hra bola neprístupná pre mládež. Umelecký šéf a režisér predstavenia Michal Náhlik sa k hre Patricka Marbera dostal prvýkrát pred štyrmi rokmi. Ale podľa jeho slov nebolo vhodné podnebie na to, aby túto hru mohli divákom predstaviť. Myslel si, že Slováci ešte nie sú naklonení žánru cool dráma. Môže nastať i neprijatie tejto problematiky. Tvorcovia chceli osloviť iného diváka. Tridsiatnika. Pretože tí prechádzajú rôz nymi traumami, keď človek zisťuje, že život nie je taký, ako si ho predstavoval. Don Juan hľadá svoje šťastie v extrémnych polohách. Dona Juana stvárnil Boris Srník. V hre hosťoval i študent Fakulty dramatických umení Akadémie umenia Michal Novodomský. V inscenácii sa hovorilo i vulgárne, šarišským a bratislavským dialektom. Herci Divadla Alexandra Duchnoviča naštudovali nové hry. Diváci mohli vidieť inscenáciu Katarína Ivanovna a O dvoch generáloch v premiére 11. júna . Prvá inscenácia Katarína Ivanovna bola svojským pohľadom od mladého ruského dramatika Daniila Ginka na slávny román Dostojevského Zločin a trest. Bol to príbeh matky troch detí, ktorá pochováva svojho muža a komentuje svoj neľahký život, ako si ho predstavovala a ako to napokon v realite dopadlo. Celá inscenácia je monológom Kataríny Ivanovny k pomyselným smútočným hosťom na kare i k svojmu manželovi. Pri druhej inscenácii sa režisér inšpiroval satirickou poviedkou Ščedrina O dvoch generáloch. Bol to protipól prvej inscenácie. Bol to súbor farebnosti i úsmevu. Diváci uvideli herecké umenie hercov Vasila