Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 76 Medzitým Štátna bezpečnosť odviedla z prešovskej Katedrály sv. Jána Krstiteľa zadným vchodom do väzenia prešovského gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý sa stal mučeníkom komunistického režimu. Prešovský sobor bol vopred zinscenovaným zhromaždením, následkom ktorého bola Gréckokatolícka cirkev v Československu postavená mimo zákon. Bol to násilný zásah známy ako "Akcia P". Nastala perzekúcia gréckokatolíckych biskupov, kňazov a veriacich. Všeto k majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa previedol na Pravoslávnu cirkev. Gréckokatolícki kňazi boli najprv rôznymi sľubmi, neskôr násilne, presviedčaní, aby opustili svoju cirkev. Pretože v drvivej väčšine odolali nátlaku, boli uväznení a vyvezení do českého pohraničia so zákazom pobytu na Slovensku. Gréckokatolícka cirkev celých 18 rokov oficiálne neexistovala. Pretrvávala však v podzemí, vo svedectve jej biskupov, kňazov a mnohých veriacich. Jej činnosť bola obnovená až po Pražskej jari v roku 1968, ale po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy a následnej normalizácii bola až do Nežnej revolúcie v roku 1989 štátnou mocou iba trpená. Spomienka na tzv. Prešovský sobor bola súčasťou programu Medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Cirkev v okovách totality, ktorú 27. a 28. apríla organizovala Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, Ústav pamäti národa v Bratislave a Inštitút pamäti národa v Poľsku. Zúčastnilo sa jej 18 gréckokatolíckych a rímskokatolíckych arcibiskupov a biskupov zo zahra ničia a zo Slovenska, ďalší hostia, mnoho kňazov a veriacich. S pozdravnými slovami vystúpili prešovský gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak a ďalší čelní predstavitelia cirkvi a verejnej správy. Podľa arcibiskupa obety a utrpenia zo strany cirkvi "boli v Božom pláne, aby Gréckokatolícka cirkev mohla byť vyskúšaná a očistená. Boh je mocný najmä v tom, že dokáže obrátiť aj ľudskú zlobu na dobro." Liturgii po konferencii predsedal arcibiskup J. Babjak, homíliu predniesol vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha. Apoštolský nuncius na Slovensku, arcibiskup Mario Giordana, prítomným odovzdal pozdrav od Svätého Otca Benedikta XVI. Gréckokatolícky kňaz a najmladší slovenský rektor Marek Pribula 18. mája zomrel. Mal 36 rokov, zanechal po sebe ma nželku a tri deti. Podľahol vážnej a krátkej chorobe. Doc. PaedDr. ThLic. Marek Pribula, PhD. mim. prof., stál na čele súkromnej Vysokej školy manažmentu a podnikania ISM Slovakia v Prešove. Rodák z Prešova študoval na Gymnáziu v Lipanoch, po ktorom vstúp il do kňazského seminára. Vysokoškolské teologické vzdelanie ukončil na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe v roku 1997. V tom istom roku bol biskupom Hirkom vysvätený za kňaza a nastúpil do pastoračnej služby v Miklušovciach. Popri tom nastúpil aj na akademickú cestu. Pôsobil na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline v Poľsku, kde získal akademické tituly Mgr. a ThLic. v odbore pastorálna teológia - spoločenská komunikácia. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku obhájil titul PaedDr. v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a takisto ukončil dizertačné konanie v odbore katolícka teológia (PhD.). V roku 2004 bol na Katolíckej univerzite habilitovaný na docenta v študijnom odbore katolícka teológia. Svoj vedecký postup ukončil v roku 2008 úspešným inauguračným konaním na Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a vedecká rada tejto inštitúcie mu udelila titul profesor. Marek Pribula pôsobil aj na Prešovskej univerzite. V roku 2007 sa stal najmladším rektorom na Slovensku, a to na súkromnej vysokej škole v rodnom Prešove. Vo svojom akademickom pôsobení sa zameriaval na oblasti teológie, etiky a sociálnej komunikácie. Bol členom viacerých významných inštitútov doma i v zahraničí. So svoj ou manželkou Renátou sa zosobášil v roku 1997, mal tri deti - Júliusa, Marka a Aničku. Slávnostnou svätou omšou sa 27. júna predpoludním v Prešove začal 7. ročník farského dňa Farfest 2010. Areál amfiteátra pri Kostole Krista Kráľa na Sídlisku Sekčov zapl nilo asi 3 000 veriacich. Vypočuli si kázeň saleziána Antona Červeňa, ktorý v tejto farnosti pôsobil do roku 1993. Toto podujatie bolo podľa neho veľkým prínosom pre tunajšie spoločenstvo veriacich a inšpiráciou pre ostatné farnosti. Ako uviedol farár zo sekčovskej farnosti Marek Kreheľ, prvoradým cieľom tohto stretnutia je, aby ľudia cítili radosť. Podľa neho má upozorniť, že cirkev nie je len to, čo sa zhromažďuje okolo oltára, pretože oslava Boha cez liturgiu je len jedna oblasť kresťanského života. Marek Kreheľ dodal, že ich úlohou nie je len neustále sa modliť a spínať ruky, ale aby sme chválili Boha aj cez hudbu, cez tanec,