Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 71 pešej zóne, ktorej rekonšt rukcia sa vlani skončila na Metodovej ulici, boli síce bezbariérové prvky, ale nie označenia pre slabozrakých. Občianske združenie MabajEnergy v spolupráci s nadáciou Nežný úsmev a Poddukelským umeleckým ľudovým súborom zorganizovalo 18. júna v priestoroch mestskej haly v Prešove druhý ročník kultúrno - spoločenského podujatia s názvom EUROmobilita bez bariér. Nad podujatím prevzalo záštitu viacero osôb a to konkrétne primátor mesta Prešov Pavel Hagyari, predseda PSK Peter Chudík, ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová a pán Ján Riapoš, predseda paralympijského výboru. Cieľom bolo integrovať hendikepovaných vystupujúcich medzi profesionálne kapely, dosiahnuť, aby táto cieľová skupina mala možnosť vyskúšať si rolu aktívneho vystupujúceho, nielen pas ívneho diváka. Spätná väzba z hľadiska bola vynikajúca a motivujúca. Podujatie moderovali Zuzana Marušinová a Erika Havasiová. Samotnú EUROmobilitu otvoril Martin Matejka, predseda občianskeho združenia MabajEnergy, ktorý pripravil pre študentov naozaj zau jímavý a kvalitný program. Scénu spustila nestarnúca kapela Mloci. Záverečnú bodku za podujatím dal Poddukelský umelecký ľudový súbor so svojím nekonvenčným folklórno -scénickým vystúpením. Dopoludnie bolo venované všetkým, ktorí prekonali svoje bariéry. Poslanci mestského parlamentu žiadali 30.júna vedenie radnice o správu v súvislosti s prípravou projektu Mestečko seniorov Cemjata, Prešov. Už v minulosti mali výhrady proti tomu, že sa náklady na dokumentáciu neprimerane zvyšujú. Žiadali zdôvodnenia, lebo pôvodne schválená suma bola prekročená. Správu síce poslanci vzali na vedomie, ale na návrh Miroslava Benka (Smer) prijali uznesenie, ktorým poverili hlavného kontrolóra Milana Tkáčika, aby všetky zmluvy a postupy okolo procesu verejného obstarávania preveril a predložil správu na augustové zastupiteľstvo. Faktom totiž bolo, že mestské zastupiteľstvo schválilo na projekt rozpočet vo výške 3,3 milióna eur a podali žiadosť o nenávratný finančný príspevok na výstavbu centrálnej budovy aj celej koncepcie postup ného budovania mestečka. Na projektovú dokumentáciu a 5-percentné kofinancovanie projektu schválili z mestskej kasy 116-tisíc eur ešte v roku 2009. Suma sa však zvyšovala pre posudky, expertízy, stanoviská, geologický prieskum a rôzne merania. Na predražovanie upozornil poslanec M. Benko, ktorý tvrdil, že nebol dôvod projektovú dokumentáciu rozdeľovať na tri časti, teda pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie aj realizáciu stavby. Podľa neho to bolo rozdelenie cielené, aby sa mesto vyhlo použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Rozdelením vznikla podprahová zákazka, aby nemusela byť uverejnená vo Vestníku pre verejné obstarávanie. Lenže rozdelením sa všetky náklady zvýšili zo 116-tisíc na 248-tisíc eur. Súhlasili s ním viacerí poslanci. Tiež sa im nepáčilo, že sa už raz schválená suma navyšuje a žiadali vysvetlenie. To, ktoré dostali v predloženej správe, im nestačilo. V hre bol totiž návrh na dofinancovanie projektovej dokumentácie vo výške 132- tisíc eur, čo bolo zvýšenie o viac ako 100 %. Predk ladateľka správy vedúca odboru strategického rozvoja Marta Martausová argumentovala, že časť nákladov sa mestu vráti. Poslanec Anton Bidovský bol tiež proti tomu, aby súhlasili so zvýšenými výdavkami nad rámec pôvodného uznesenia. Podľa Bidovského by sa tieto procesy mali kontrolovať, prípadne očistiť od vyvolaných výdavkov a až potom sumarizovať skutočné náklady na projektovú dokumentáciu. Obyvatelia domov v susedstve prevažne rómskeho sídliska boli v auguste zúfalí, žiadali mesto o pomoc. V obytných dom och s asi dvetisíc zväčša neplatičmi žili ľudia ako v gete. Ľudia z ich okolia žiadali ochranu. Samospráva opäť uvaž ovala nad výstavbou múra, plota či zábrany, ktorá by zabránila Rómom v pohybe. Sídlisko Stará tehelňa na okraji Prešova pripomínalo malý Lun ik IX v Košiciach. V 176 sociálnych nájomných bytoch žilo oficiálne okolo 1 200 ľudí. Neoficiálne viac ako 2 000. Väčšina bola bez práce. Časť bytov bola opustená, vchody a okná chránili mreže. Pôvodne mala na sídlisku vyrásť aj občianska vybavenosť - obchody, ordinácie lekára pre deti a dospelých, ihriská, oddelenie polície. Nenašli sa ale peniaze. Sami Rómovia v Starej tehelni sa delili na„slušných" a „degešov". Obyvatelia nechceli o múre či plote ani počuť. Boli pripravení spísať petíciu. „Nebudeme tu ži ť ako v leopoldovskej base. Nech urobia poriadok s tými, čo aj nám otravujú život," myslela si Etela Baranová. Ľudia z okolia sídliska boli bezradní. Tvrdili, že denne sú vystavení krádežiam, osobným útokom, nadávkam, Rómovia ich doslova terorizovali. „Išla som domov s dvomi nákupnými taškami. Zrazu ku