Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 70 neprispôsobivé rodiny nielenže neplatili za bývanie, ale devastovali a rozpredávali s účasti interiéru v nájomných bytoch. Mesto ich napriek súdnym rozhodnutiam o vyprataní z bytu nemalo kam vysťahovať. Riešením boli kontajnerové byty. Najnovšia koncepcia politiky sociálneho bývania rozprúdila 26. mája búrlivú diskusiu medzi poslancami. Vedúci odboru sociálnych služieb Marián Bača v nej navrhol niekoľko lokalít na umiestnenie kontajnerových domov. K Radlinského a Vodárenskej ulici v poslednej chvíli pripojil aj návrh lokality na Solivare. Poslanci ho doslova zmietli zo stola s tým, že na Sol ivare potrebujú riešiť cintorín, a nie byty. Jozef Kužma označil predložený materiál za pravidelný predvolebný rituál, ktorý síce odznie, ale nič sa nevyrieši. Už raz podľa neho padla dohoda, že poslanci nebudú vytvárať ďalšie getá a nebudú premiestňovať Rómov do iných častí mesta. Tvrdil, že riešenie je prevzaté z Košíc a od nich sa niet čo učiť. Poslankyňa Marta Kollárová upozornila na fakt, že v poslednom čase sa na Starej tehelni objavujú Rómovia z vidieka a žijú tam bez prihlásenia na trvalý pobyt. Nikto to nekontroluje a už ani nikto nevedel, koľko tam bolo cezpoľných Rómov. Jej slová potvrdili aj obyvatelia Starej tehelne. V jednom byte žilo aj päť rodín. Nasťahovali sa ku neplatičom za nejakú finančnú odmenu a ostali u nich. Keď ich vyhodili, presťahovali sa do iného bytu. Porozbíjané okná, chýbajúce rámy, dvere, gamatky či umývadlá, to bola realita na Starej tehelni. Tak vyzerali byty niektorých neprispôsobivých nájomníkov, ale aj tie, z ktorých rodiny odišli do Anglicka. Ich susedia im rozbili okná a byty vykradli. M. Kollárová pripomenula, že o ďalších bytoch na Starej tehelni sa rozpráva už 8 rokov, všetci poslanci vedia, že ľudia z okolia sú proti. Ľudia chceli postaviť múr, aby chránili svoj majetok. Obyvatelia Vodárenskej ulice boli z návrhu t iež nemilo prekvapení. Poslankyňa Andrea Turčanová konštatovala, že v žiadnej mestskej časti ľudia nechcú neprispôsobivých, ale raz sa problém musí vyriešiť. Ján Čižmár si nevzal servítku pred ústa a tvrdil, že treba prijať rozhodnutie, lebo Rómov stále p ribúda a čakajú, že sa im postavia nové byty, ktoré aj tak zničia. Primátor Pavel Hagyari ubezpečil poslancov, že budú riešiť len mestských Rómov, cezpoľným sociálne bývanie neponúknu. Napokon poslanci schválili šesť kontajnerov v Starej tehelni. Lokality Solivar, na Radlinského aj Vodárenskej ulici vynechali. O úmysle poslancov boli obyvatelia Starej tehelne už informovaní, ale nesúhlasili s ním. Tvrdili, že už teraz žijú v gete a postaviť ďalšie byty vo vnútroblokoch nie je dobrý nápad. „Keď to mesto uro bí, to bude koniec. Už sa tu vôbec nebude dať žiť, stále budú ohrozovať ostatných a nebude tu slušný život. Oni sa nikdy neprispôsobia, je to ich životný štýl a nič ich nepresvedčí," povedal Milan Daňo, koordinátor verejnoprospešných prác. Podľa jeho názor u by bolo rozumnejšie, keby byty postavili na kopci, nie medzi blokmi. Počasie a rekordných 2345 ľudí podporilo 29. mája v Prešove výskum rakoviny. Celoslovenského Behu pre život sa tak zúčastnilo viac ako dvojnásobný počet účastníkov než v roku 2009. Pr ostredníctvom štartovného darovali prešovskí účastníci na výskum rakoviny 7 768 eur. Ďalšími 891 eurami prispeli darcovia do zbierky. Išlo o jeden z najväčších charitatívnych projektov na Slovensku a prebiehal v štyroch mestách. Zo štartovného a zbierky m al byť zakúpený špičkový diagnostický prístroj pyrosekventátor za 68- tisíc eur. Prístroj mal byť prvý svojho druhu na Slovensku. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska začala v júni kampaň na odstránenie architektonických bariér v Prešove. Chceli pouká zať na to, že zrakovo postihnutí musia zápasiť s bariérami. Riešením pre ich lepšiu orientáciu bolo kontrastné farebné označenie schodov či vstupov do objektov. Aktivisti z Krajského strediska Únie v spolupráci so študentmi Gymnázia J. A. Raymana v Prešove sa pokúsili takto označiť aspoň niektoré miesta. Istú skúsenosť už mali z Levoče, kde tieto označenia urobili v roku 2009. Prvý a posledný schod označovali na miestach, kam slabozrakí často chodia. Išlo o budovu Úradu Prešovského samosprávneho kraja, scho dy do podchodu na železničnej stanici, obchodné pasáže na sídlisku Šváby a obchodné domy v rôznych štvrtiach mesta. S farbami a šablónami to počas jedného dňa hravo zvládli aktivisti a 30 študentov. Člen Ú nie František Juraško túto aktivitu chválil. Sám mal zlé skúsenosti, keď na neoznačenom chodníku na Ulici Laca Novomeského zakopol a spadol. Pripomenul tiež, že pre nevidiaceho je bez semaforu so zvukovou signalizáciou prejsť cez cestu bez sprievodcu takmer nemožné. Na prešovskej