Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 49 mie st na robotnícke profesie ako kuchár, čašník, prevádzkar, šička, tesár, elektromontážnik, obrábač kovov, strojník - bagrista, ošetrovateľ oviec a vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V evidencii voľných pracovných miest absentovali pracovné pozície huma nitného zamerania a administratívy. Kým v minulosti kládli nezamestnaní značný dôraz pri výbere zamestnania na platové podmienky, na jeseň roku 2010 prijímali akúkoľvek prácu. Spoločnosť Lear, ktorá v Prešove vyrába la pre automobilový priemysel, plánova la v najbližšom čase rozšíriť výrobu. Pribudnúť malo okolo 150 pracovných miest. Primátor mesta Pavel Hagyari 6.októbra potvrdil, že predstavitelia spoločnosti o zámere informovali na stretnutí s vedením radnice. Investor chcel postaviť novú halu, kde mala byť umiestnená linka pre výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Spoločnosť požiadala mesto Prešov, aby stavebné konanie trvalo čo najkratšie, pretože mali záujem v novembri začať s výstavbou a najneskôr 1. júna roku 2011 chceli začať s výrobou. V novej prevádzke podľa tvrdenia spoločnosti malo nájsť zamestnanie asi 150 pracovníkov. Turistická sezóna bola v auguste v plnom prúde, aj keď návštevníkov mesta Prešov bolo o niečo menej ako po iné roky. Dôsledky hospodárskej krízy sa prejavili aj v turistickom ruchu. Kroky turistov smerovali do Mestského informačného centra, kde očakávali základné informácie a štandardné spektrum služieb. Aj u nich sa však prejavil nedostatok financií a boli nútení okresať prevádzkové hodiny. V sobotu mali zatvorené. Slovenská agentúra pre cestovný ruch poskytla všetkým informačným centrám propagačné materiály o Slovensku a mapu, ktorú môžu turistom dávať zdarma. Tá zožala veľký úspech. Nevedeli však uspokojiť požiadavky nemecky hovoriacich turistov. Materiály o Prešove v nemčine chýbali a doteraz nenašli zdroje, aby si ich dali vyrobiť. Turista chcel materiály nielen o Slovensku, ale aj o tomto meste, a tie nemali. Ponúkali len skladačku Šarišská špacírka s mapkou a odkazmi na pamiatky, ale v auguste už mali len posledných pár kusov. Posledné dva roky sa totiž do propagácie neinvestovalo vôbec. Nedostatok peňazí sa začal prejavovať aj v inom smere. Tržby cestovnej kancelárie vplyvom krízy klesli o 70 percent a to sa odrazilo aj na činnosti Mestského informačného centra, ktorá bola stratová. Museli preto okresať prevádzkové hodiny a prepustiť časť personálu. Cez víkendy, keď bývala návštevnosť najvyššia, služby neposkytovali, hoci si uvedomovali, že turistom to chýba. Pod vplyvom okolností teda klesla úroveň služieb na n ežiaducu úroveň. Mesto potrebovalo kvalitnejší turistický produkt, ale museli by sa na ňom podieľať aj súkromné subjekty a zdroje z EÚ. Mesto bolo zaujímavé jedným z najzachovalejších historických centier šošovkovitého tvaru. V lete bol najobľúbenejší výstup na vežu Konkatedrály sv. Mikuláša s výhľadom na celé mesto. Záujemcovia na vežu prichádzali každý deň, cez víkendy bol možný aj večerný výstup. Popri centre a dominantách bola nemenej zaujímavá Floriánova ulica, Caraffova väznica, Ortodoxná synagóga, Kumšt, Bosákova banka a podobne. V 16. storočí viedla o d Viedne až do Rumunska, cez štyri krajiny, naprieč celým Slovenskom cisársko- kráľovská poštová cesta Magna via . Jednou z jej zastávok bol od 15. októbra aj Prešov, kde osadili dlažobnú kocku s nápisom "Magna via". Obnoviť zašlú slávu cesty chcelo rovnomenné združenie, pričom cesta mala na seba viazať poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu a prilákať turistov. Predseda združenia Magna via Jozef Húska zdôraznil, že cesta má propagovať Slovensko a jeho prírodné kultúrne a historické dedičstvo. Do projektu sa zapájali hotely, reštaurácie a ďalšie podniky v cestovnom ruchu v tomto koridore. Dlaždica Magna via, akú mal Prešov, sa nachádzala v ďalších takmer štyroch desiatkach slovenských miest, od Bratisl avy po Sobrance. Prvú dlaždicu prevzal prezident SR. Spoločnosť Ardsystém s.r.o. , v spolupráci s mestom Prešov nainštalovala v októbri do ulíc nové informačné, dvojjazyčné panely. Radnica rozhodla o ich umiestnení najmä do širšieho centra mesta a do sídli skových častí. Mesto sa so spoločnosťou dohodlo na vytvorení nie klasických reklamných panelov, ale panelov, ktoré mali mať informačnú hodnotu najmä pre občanov mesta a dali im možnosť dozvedieť sa o Prešove viac. V rôznych častiach mesta sa teda návštevy , turisti, ale aj priamo obyvatelia týchto štvrtí mali možnosť dozvedieť rôzne historické zaujímavosti o pamiatkach nachádzajúcich sa v ich najbližšom okolí. Na trojbokých a štvorbokých paneloch sa nachádzali aj