Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 40 II. EKONOMICKÝ ŽIVOT MESTA 1. HOSPODÁRENIE MESTA PREŠOV ZA ROK 2010 Celková výška majetku mesta Prešov sa blížila v roku 2010 k 300 miliónom eur. Pozemky v Prešove mali cenu bezmála sto miliónov eur. Mestské nehnuteľnosti boli v hodnote 116 miliónov eur. Súhrn majetku bol obrovský a ťažko ho bolo kvantitatívne vyjadriť. Umelecké diela a zbierky mali v metropole Šariša hodnotu približne 630-tisíc eur, dopravné prostriedky 3,4 milióna eur. Stav aktuálneho majetku ešte nebol jasný, prešovská radnica však tvrdila, že rastie. Za rok 2009 sa cez investičné projekty mala zvýšiť hodnota majetku mesta o takmer 8 miliónov eur. Svoj majetok malo mesto Prešov zaťažený úvermi. V súvislosti s IPZ, ktorého výstavba stála bezmála 14 miliónov eur, schválilo zastupiteľstvo predĺženie krátkodobého úveru vo výške 2,93 milióna eur. Celková úverová zaťaženosť mesta Prešov sa blížila k 20 miliónom eur. Podľa primátora Pavla Hagyariho sa mesto napriek kríze nachádzalo v dobrej finančnej kondícii. Za plus považoval zvýšenú investičnú výstavbu a úspešnosť v predkladaní projektov. Rating mesta začiatkom roku 2010 klesol z pozície Aa1 na Aa2 so stabilným výhľadom, pričom podľa ratingovej agentúry bolo mesto schopné splácať svoje finančné záväzky. Podľa prognózy Ministerstva financií SR mestu Prešov hrozil do konca roka výpadok z podielových daní vo výške 2,57 milióna eur. Radnica musela urobiť opatrenia, aby sa chod úradu neobmedzil, lebo mesačne dostávala v priemere 1,7 milióna eur. Situáciou sa zaoberali aj poslanci na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve 30.júna a prijali niekoľko rozpočtových opatrení. Zároveň uložili prednostovi Jozefovi Višňovskému, aby na augustové zastupiteľstvo pripravil ďalší, aktuálny návrh rozpočtových opatrení. Očakávalo sa totiž, že v júli príde do mestskej kasy viac peňazí ako v predchádzajúcich mesiacoch. Za posledné tri mesiace sa príjem neustále znižoval. V máji mesto dostalo do mestskej kasy 250- tisíc eur, čo nebolo ani 15 % z priemeru. Musel i sa škrtať výdavky aj plánované aktivity. Radnica síce uvažovala o predaji majetku, čím by mohli získať okolo 1 milión eur, ale prekážkou boli dlhé procesy pri predajoch nehnuteľností. Podľa Višňovského by istým východiskom mohol byť aj krátkodobý úver. V júli mali v rezervnom fonde ušetrených 1,16 milióna eur. Podľa prednostu ešte neboli na tom tak zle, aby nemali na výplaty alebo nevedeli zabezpečiť obyvateľom služby. Museli však škrtaním výdavkov vytvárať ďalšie rezervy, aby sa nemuseli zaťažiť úverom. Šetriť sa malo úplne všade, aby základná funkcia mesta ostala zachovaná. Problémy boli vo všetkých oblastiach, vrátane sociálnej. Mesto v roku 2010 prevzalo kompetencie od štátu, ale bez finančného krytia. Podľa sociálneho zákona mala samospráva uhrádzať dotáciu na svojich obyvateľov umiestnených v zariadeniach opatrovateľskej služby a zariadeniach pre seniorov. V rozpočte však na tento účel chýbali peniaze a mesto hradilo len polovicu záväzkov voči týmto zariadeniam. Ročne prispievalo sumou 4 900 eur na jedného umiestneného obyvateľa. Mestská kasa bola v polovici júla takmer prázdna. Faktúry po lehote splatnosti, ale aj dosť zdrojov na výplaty pre zamestnancov zamestnávali vedenie radnice. Aj 19. júla zasadal krízový manažment pod vedením primátora Pavla Hagyariho. Pripravovali ďalšie škrty v rozpočte. V júli dostali z podielových daní dlho očakávané peniaze. Na účet prešovskej radnice Sociálna poisťovňa poukázala sumu 1 589 140 eur. Pre porovnanie v máji dostali 577-tisíc, ale v júni len kritických 248-tisíc eur. V tom čase sa už diskutovalo aj o tom, že ak sa situácia nezmení, ohrozené budú možno aj mzdy. Radnica uhradila všetky záväzky po lehote splatnosti a o ďalšom postupe mal rozhodnúť krízový manažment. Ten mal pripraviť návrh rozpočtových opatrení na júlové mestské zastupiteľstvo. Výpadok podielových daní pre mesto Prešov predstavoval 1,9 milióna eur. Vývoj do konca roka bol neistý, preto pripravil finančný odbor rozpočtové opatrenia. Škrtmi v rozpočte sa malo ušetriť 556 - tisíc eur. V hre bol aj preklenovací úver vo výške 850-tisíc eur. Ten však mestskí poslanci 28. júla odmietli. Aj po schválení úspor za viac ako pol milióna ostával deficit 1,4 milióna eur. Podľa primátora Pavla Hagyariho ďalším krokom na získanie peňazí mal byť predaj majetku a do rozpočtu