Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 141 vybudovať. Slávnostný akt zapálenia v dobových kostýmoch za zvuku fanfár priblížili návštevníkom múzea členovia Cechu soľnobanských čipkárov. "Čo je významné, že sám cisár František II. navštívil túto budovu, prvýkrát zakúril do pecí a uvaril soľ," povedal správca solivarského múzea Marek Duchoň. Dodal, že v súčasnosti je potrebné, aby sme si túto udalosť pripomínali, keďže v Prešov e sa v minulom roku po zániku spoločnosti Solivary prestala soľ vyrábať. Historickú udalosť začiatkov varenia soli dokumentovala aj mramorová tabuľa zo zlatými písmenami, ktorá však nebola sprístupnená verejnosti a nachádzala sa v depozitári múzea. Návštevníci si mali možnosť okrem stálych expozícií prezrieť obrazy solivarských výtvarníkov Evy Prokopovičovej a Pavla Feňuša inštalovaných v priestoroch varne. Okrem toho mohli obdivovať práce členov Cechu soľnobanských čipkárov. Národná kultúrna pamiatka Soli var v Prešove bola súčasťou Slovenského technického múzea Košice a predstavovala unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli pochádzajúcich už zo 17. storočia. Soľanka sa zo šachty čerpala v kožených vakoch technickým zariadením takzva ným konským gápľom. Konečná fáza procesu výroby soli bola vo varniach František a Ferdinand, ktoré dokončili na prelome 18. a 19. storočia. Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v roku 1815 a celý systém tvoril osem drevených nádrží, každá s objemom 1 320 hektolitrov. Niektoré z objektov komplexu sa nezachovali v pôvodnom stave, nakoľko boli niekoľkokrát prebudované alebo zničené. 17. novembra oslávil 70. narodeniny šachový zanietenec Ján Eremiáš, dlhoročný šachový funkcionár, tréner mládeže, organizátor šachových podujatí a rozhodca. Pracoval aj v predsedníctve Oblastného šachového zväzu v Prešove. Štyridsiate výročie folklórneho súboru Torysa oslávili terajší, ale aj bývalí členovia 19. novembra v prešovskom Divadle Alexandra Duchnovi ča. Členmi súboru boli študenti Prešovskej univerzity, ktorých sa už počas štyridsiatich rokov vystriedalo vyše päťsto. Mnohí z nich po absolvovaní školy v rámci svojej učiteľskej praxe zakladali záujmové krúžky podobného zamerania alebo sa stali aktívnym i členmi ďalších folklórnych súborov. Aj niekdajší primáš Torysy Ondrej mal vlastnú Ľudovú hudbu Kandráčovci. Na časy strávené v súbore mal len tie najkrajšie spomienky. Umelecký vedúci súboru Jozef Hrušovský bol v Toryse už tridsať rokov, napriek tomu nik dy neuvažoval o odchode. Základným poslaním Torysy bolo formou záujmovo- umeleckej činnosti viesť študentov v rámci mimoškolských aktivít k pozitívnemu záujmu o tradičné ľudové umenie slovenského národa. Snažiť sa ho ďalej propagovať, udržiavať a šíriť u vysokoškolákov, budúcich pedagógov a urobiť z nich sprostredkovateľov ďalších folklórnych informácií. 30. novembra oslávil 60. narodeniny Ľudovít Pavela, vynikajúci cyklista a dlhoročný úspešný tréner v cyklistickom klube Lokomotíva Prešov. Ako cyklista zís kal na 17. ročníku medzinárodných pretekov Okolo Slovenska tretie miesto. Pod jeho vedením sa do svetovej špičky dostali olympionička Lenka Ilavská a Alena Barillová. Jeho práca bola ocenená Cenou fair play Slovenského olympijského výboru. 2. decembra oslávila 70. narodeniny klaviristka a pedagogička Viera Červeňáková, učiteľka Základnej umeleckej školy Jána Pöschla na Prostějovskej ulici v Prešove a bývala korepetítorka Ukrajinského národného divadla (neskôr Divadla Alexandra Duchnoviča) a Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Patrila do známej muzikantskej rodiny Ljubimovcov. Pätnásteho výročia sa v novembri dožila kapela Chiki liki tu - a. Uletení Prešovčania to oslávili špeciálnymi koncertmi, na ktorých ich podporili skupiny Laura a její tygři i Bez ladu a skladu. Obe tieto formácie mali 25. výročie založenia. Výročný koncert sa uskutočnil 4. decembra v prešovskom Véčku. Najúspešnejším albumom kapely bol Choďte sa hrať pred vlastný vchod. Na ňom spravili aj "coververzie" vlastných projektov - Láska moja de si a "metalisti", obe boli povinnými jazdami všetkých koncertov. Kapela vyletela hore po pseudohite Láska moja de si, už predtým si však prerážala cestu na alternatívnej scéne.