Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 139 4. septembra predpoludním sa na radnici stretlo posledných osem bývalých spolužiakov, ktorí maturovali pred šesťdesiatimi rokmi na Prvom štátnom gymnáziu na Konštantínovej ulici. Z väčšiny z nich sa stali lekári. Poznal ho celý Prešov. Majster obuvník Jozef Jurčišin sa svojho kopyta držal aj v dôchodkovom veku. Zomrel 11. septembra vo veku 79 rokov. Jozef Jurčišin bol obuvní ckym majstrom zo starej školy. Tomuto remeslu sa venoval celý život, odpočinok si nedoprial ani na dôchodku. Ako hovoril, práce je veľa a tradičných šustrov málo. Opravám topánok sa venoval od svojich 15 rokov. Na nedostatok práce sa nikdy nesťažoval. Hoci mal na krku takmer osem krížikov, stále chodil denne do svojej dielne na Floriánovej ulici, majstroval, lepil podpätky, opravoval obuv. Popritom si stihol odbehnúť na svoj obligátny pohárik či poflirtovať so zákazníčkami. Na nedostatok práce sa nikdy nesť ažoval. 16. septembra zomrel vo veku nedožitých 91 rokov významný bývalý slovenský atlét a telovýchovný lekár MUDr. Belo Klepsatel. Narodil sa v novembri 1919 v Bardejove, počas vysokoškolských štúdií v Bratislave začiatkom 40. rokov minulého storočia patril k špičke slovenských atlétov, reprezentoval oddiel VŠ Bratislava. Jeho výkony v behu na 100 m (11,2 s) a v skoku do diaľky (693 cm) boli na európskej úrovni. V roku 1950 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Neskôr bol jedným zo zaklad ateľov telovýchovného lekárstva v Prešove a jeho dlhoročným primárom. S prešovskými športovcami pochodil ako lekár množstvo krajín. Vo veku 63 rokov zomrel 16. septembra známy prešovský majster kuchár Peter Uličný. Dlhé roky bol šéfkuchárom v hoteli Dukla, získal viacero svetových ocenení, vychovával budúcu generáciu gurmánskych špecialistov. Peter Uličný bol dlhoročným predsedom prešovského Klubu kuchárov a cukrárov a viceprezidentom Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. Pochádzal z Ovčieho pri Prešove a hneď po skončení hotelovej školy nastúpil do kuchyne v prešovskom interhoteli Dukla, ktorej neskôr dlhý čas šéfoval. Naposledy pôsobil ako majster odborného výcviku na Súkromnej strednej odbornej škole Mladosť v Prešove. Kuchársky fortieľ, noblesa, skúsen osti, sledovanie trendov a šikovnosť priniesli Petrovi Uličnému prestíž i na medzinárodnom poli. Bol nositeľom dvoch zlatých medailí z Frankfurtu nad Mohanom (Medzinárodná olympiáda IKA 1970) a z Prahy (Gastroprag 1982). Varil v Budapešti, dvakrát bol v Ja ponsku. Prvý raz sedem mesiacov počas Svetovej výstavy EXPO 1970 a neskôr pracoval jeden rok v Tokiu, v reštauráciách Castle Prague a U kalicha, kde pripravoval české, slovenské i japonské jedlá. Ochutnali ich aj najvyšší predstavitelia japonského cisárstva, vrátane cisára Hirohita a jeho syna s manželkou. Sestry Božena a Anna Červeňákové sa vydávali v jeden deň. 24. septembra si pripomenuli už 60.výročie od oných osudových chvíľ. Vyrástli v strážnom domčeku pri terajšom železničnom depe v Prešove. Vyštudovali a našli si partnerov na celý život. V roku 1950 začal platiť zákon o civilných sobášoch. Tak sa stalo, že v obradnej sieni Miestneho úradu na Šváboch boli zapísané ako prvé manželské páry Božena Červeňáková a Tibor Tarcala, Anna Červeňáková a Anton Figmik. Sobáš mali potom aj 4. novembra 1950 v miestnom kostole. Tento akt si pripomenuli v obradnej sieni na prešovskej radnici a zapísali sa do pamätnej knihy. Anna a Božena sa so svojimi manželmi stretli na spoločnom výlete vo Vysokých Tatrách. Zamilovali sa na celý život. Postavili si domy na jednej ulici, navštevovali sa a stále si boli veľmi blízki. 79 - ročná Anna Figmiková spolu s bývalým rušňovodičom Antonom (85) vychovali syna Antona a dcéru Martu. Z ich manželstiev prišli do rodiny traja vnuci. Božena (79) a bývalý účtovník Tibor Tarcala (82) vychovali dve deti, syna Vladimíra a dcéru Kláru. Tešili aj z dvoch vnukov a jednej vnučky. Prešovský mládežnícky dychový orchester oslávil polstoročie. Za ten čas sa v ňom vystriedalo množstvo talentovaných hud obníkov a viedli ho významné osobnosti mesta na čele s Viliamom Tarjányim. V školskom roku 1959/1960 bol založený dychový orchester Červená šatka pri Jedenásťročnej strednej škole v Prešove na Mudroňovej ulici. Bol to vtedy priekopnícky počin, po vzore Pr ešova začali vznikať mládežnícke dychové orchestre aj inde. Pri vzniku dychovky sa angažoval aj riaditeľ hudobnej školy Ján Pöschl. V roku 1961 si ho zobral pod svoje krídla Okresný dom pionierov a mládeže. Umelecké vedenie sa rozšírilo o dirigentov Jozefa Boldižára a Michala Olejarníka, žiakov