Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 135 VII. JUBILEÁ, VÝROČIA, VÝZNAMNÉ UDALOSTI 15. januára oslávil 65.narodeniny dlhoročný hádzanársky tréner a funkcionár Pavol Palša. Pätnásť rokov obliekal hádzanársky dres Tatrana Pre šov, bol spoluzakladateľom hádzanárskeho oddielu ZVL Prešov. Pri dievčenskej a ženskej hádzanej pôsobil 25 rokov. Pracoval tiež v komisii mládeže Československého zväzu hádzanej a tri volebné obdobia šéfoval komisii Slovenského zväzu hádzanej. 9. februára zomrel vo veku 73 rokov doc. PhDr. Imrich Vaško, CsC., mimoriadny profesor Katolíckej univerzity, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, bývalý vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry Prešovskej univerzity, básnik, literárny vedec, esejista, publicista, dva roky predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Prešove a prvý dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorej bol iniciatívnym zakladateľom. 23. februára uplynulo 20 rokov od vydania nultého čísla prvého súkromného denníka v Česko - Slovensku po novembrovej revolúcii v roku 1989 pod názvom Večerník, ktorý sa neskôr zmenil na Prešovský večerník. 8. marca zomrel vo veku nedožitých 55 rokov hokejový hráč, tréner a funkcionár Marián Velček. Počas kariéry aktívneho hráča s výnimkou vojenčiny bol vždy verný prešovským hokejovým farbám. Manželia Michal a Anna Baranovci si 11. marca povedali opäť svoje áno. Manželmi boli už 65 rokov. Michal stretol svoju lásku Aničku počas vojny. Bola to láska na prvý pohľad. Tajomstvom ich dlhého a š ťastného manželstva bola láska, porozumenie. Nesmela chýbať vzájomná úcta a splnenie všetkých túžob a prianí toho druhého. K tomu treba pridať štipku humoru a radosť z prežitia obyčajného dňa. Svoju lásku spečatili v roku 1945 v kostole v obci Havaj (okres Svidník). Ako manželia žili na rôznych miestach, ale nakoniec si v roku 1959 kúpili a kompletne zrekonštruovali starý domček na Solivare v Prešove. Manželia mali ťažký život. Osud im nadelil aj veľa smútku. Zo šiestich detí, ktoré sa im narodili, im žiaľ ostali len dvaja synovia - Milan, ktorý bol na starobnom dôchodku, a syn Marián, ktorý žil v Čechách. Michal dlhé roky ťažko pracoval v Drevine ako robotník. Ako 71- ročný prežil ťažký úraz hlavy, kde prišiel o oko a zhoršil sa mu sluch, ale stále aj naprie k pokročilému veku 90 rokov si vedel zaobstarať bežné denné nákupy. Veľmi rád sa staral o králiky a sliepočky. To bol jeho život. Život pani Anny sa točil okolo kvetov a záhradky. Bola predsedníčkou oblastného zväzu záhradkárov v Solivare. A vo rôznych funkciách pracovala aj v okresnom výbore záhradkárov, kde sa taktiež stala predsedníčkou. Najväčšiu radosť mali jubilanti zo svojich vnúčat. 7. februára oslávil 60 rokov významný slovenský maliar Dušan Baláž. Rodák spod Tatier, dlhé roky žijúci v Košiciach, mal v apríli veľkú profilovú výstavu v prešovskej galérii Atrium. Balážovou doménou boli však ženy. Zdôrazňoval krásne línie ženského tela. Podľa autora výstavy bola preňho žena v prvom rade úcta, večná inšpirácia. Výstava k jeho šesťdesiatke mala názov Polčas zastavenia. Balážovou málo prebádanou témou, ku ktorej mal rešpekt boli sakrálne obrazy. Sám sa síce na šesťdesiatku necítil, ale svoj vek si uvedomoval najmä preto, že veľa jeho priateľov sa toho nedožilo. 27. marca niekoľko dní pred oslavou svojic h 35. narodenín zomrel mladý prešovský výtvarník Drahuš Balocký. Mgr. art. Drahoslav Balocký vyštudoval Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, od roku 1993 pokračoval štúdiom grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ročníku a kad. mal. Stanislava Stankóciho. Svoju prvú výstavu mal v Šarišskej galérii v Prešove, odvtedy ich absolvoval množstvo, doma i v zahraničí. Bol všestranným umelcom, venoval sa maľbe, kresbe, grafike i fotografii. Umelecké sklony mal už v detstve. Ako povedal v jednom rozhovore pre Prešovský Večerník, ako dieťa ho inšpirovali kreslené obrázky zo žuvačiek z Tuzexu. Výtvarníčka Eva Tkáčiková povedala, že D. Balocký bol pravým bohémom mesta, jedinečný a nenahraditeľný. Napriek všetkým problémom vedel vždy rozo smiať druhých a upozorniť na krásu bežných vecí. Jeho tvorba v každom smere bola prejavom slobodného človeka, ktorý sa neviaže na žiadne overené pravidlá a dogmy. Jeho avantgardný výtvarný prejav bol oslavou radosti, farby a pôžitku z každodenných situácií.