Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 117 bol celý čas pri ťave, ktorá mala každú chvíľu porodiť. Nový pr írastok tak prišiel na svet už na priestranstve na Sídlisku III, kde sa cirkus rozložil na najbližšie dni. Malá ťava ani jej mama do manéže nešli, ale tiav mal cirkus dosť. S najnovším prírastkom deväť, takže ich mal kto zastúpiť. Mláďa ešte nemalo meno, ale ako bolo zvykom, malo sa volať podľa nejakej súvislosti s miestom narodenia. "Asi bude Torysa," podotkol principál, keďže cirkus sa usídlil pri tejto rieke. Prešovskú Hlavnú ulicu v polovici júna zdobil megapútač vytvorený z nepotrebných CD nosičov. Na plachtu s rozmermi 13,5 x 3 metre sa ich zmestilo 1 999. Prešovské rádio, ktoré stálo za touto aktivitou, verilo, že na budúci rok prekoná Prešovčanov lokálne rádio v inom kúte sveta. Lokálne rádio Heart v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike prišlo s m yšlienkou vytvoriť pútač z cédečiek. Štafetu po ňom neplánovane prevzalo tento rok Rádio Prešov. Do zberu CD nosičov zapojilo Prešovčanov a výsledok sa dostavil. Najväčší cédečkový big -board na svete. Okrem 1 999 kompaktov na plachte sa vyzbieralo ďalších 1 500. Jeden z posledných nosičov na plachtu pridal hudobník Martin Husovský. Nebol to však album jeho skupiny Komajota. Pokus o rekord sa Prešovčanom vydaril. Organizátorom však nebolo vždy všetko jedno. Nebolo ľahké ťahať plachtu do štvormetrovej výšky napriek vetru. Peter Šima z Rádia Prešov povedal, že medzi donesenými cédečkami boli softvéry, hry, muzika, ale objavili aj "rozprávky pre dospelých". Zo známych mien sa našli nosiče Mlokov, Žbirku, IMT Smile či Komajoty. "Niektoré sme aj vyskúšali, neboli funkčné," podotkol P. Šima. Nezvyčajné miesto na odpočinok si vybral 44 - ročný muž z Prešova. 3. júla popoludní si ľahol priamo na koľajnice v prešovskej lokalite Dúbrava na trati vlakov smerujúcich z Prešova do Sabinova. Keď si však všimol prichádzajúci v lak, pokúsil sa vstať. Podľa očitých svedkov však stratil rovnováhu a spadol do koľajiska. Mal obrovské šťastie, pretože prichádzajúci vlak stihol rušňovodič ubrzdiť. K mužovi napriek tomu privolali záchranárov, tí ho odviezli do prešovskej nemocnice. Sil ný vietor v dňoch 24. – 25. júla zlomil v lese v mestskej časti Cemjata v Prešove slávny a chránený Petöfiho buk. Bol výnimočný svojimi rozmermi aj vekom. Buk mal 200 rokov, čo bolo unikátne, keďže tento druh sa dožíva l v našich lesoch len sto rokov. Prežil dve rubné doby, dosiahol nadpriemernú výšku. Meral viac ako 40 metrov, priemer kmeňa bol 80 centimetrov. Všetky tieto rozmery boli unikátne. Lesníci si buk prvýkrát všimli v roku 1976. Vtedy požiadali, aby bol vyhlásený za chránený. Tradovalo sa, že ked ysi veľmi dávno pod ním tvoril svoje básne slávny maďarský básnik Sándor Petöfi. Ľudia k nemu chodili naberať energiu. Rástol 200 rokov, až prišiel čas, keď musel padnúť. Bol už celý prehnitý. Buk mal ostať na svojom mieste, až kým sa sám prirodzene nerozp adne a stane sa zdrojom potravy pre rôzne huby, lišajníky, mikroorganizmy a chrobáky. Centrum mesta Prešov sa od 12. augusta pýšilo najväčším kvetináčom na Slovensku. Umiestnili ho neďaleko Konkatedrály svätého Miku láša na mieste, kde v zime stál vianočný stromček. Kvetináč mal priemer 120 cm. Vysoký bol 4,9 m, symbolicky podľa štyridsiatej deviatej rovnobežky, ktorá prechádzala historickým centrom mesta. Na jednotlivých poschodiach tohto kvetináča boli zasadené striedavo biele a červené kvety v kolorite mesta Prešov. Na návštevníkov mestského parku v Prešove čakalo v polovici augusta prekvapenie. Pri pamätníku druhý raz v roku zakvitli magnólie, tento druh kvetu pritom zvykol kvitnúť len raz ročne. Typický príťažlivý biely, ružový alebo fialový kvet trvalky, ktorá má až 210 poddruhov, bol ďalším svedectvom o tom, že v prírode sa naďalej odohrávajú neobyčajné procesy. Rastliny reagovali na extrémne zmeny počasia. Podľa Evy Semanovej z Krajského pamiatkového úradu SR pri magnóliách po teplotných a zrážkových extrémoch zapracoval pud sebazáchovy. Rastliny boli nútené reagovať, keďže vedeli, že si musia zabezpečiť potomstvo, tak boli záplavy pre ne signálom. Preto chceli priniesť plody ešte raz. Zabezpečovali sa tak vlastne na druhý rok. Aj ďalšie dreviny na území mesta zareagovali podobne ako magnólie. Bol to napríklad pagaštan. V našich oblastiach nebol tento jav bežný, no boli oblasti, kde ho mohli pozorovať častejšie.