Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 115 prostredie jeho konateľ povedal, že nie oni vyrábajú nebezpečný odpad, ale ho likvidujú. Tvrdil, že pri organickom odpade nastáva stopercentná likvidácia pri spálení, všetko sa premení na energiu. Pri ostatnom odpade vzniká minimálne množstvo popola, ktorý na západe dávajú do ciest. Mesto na zabránenie rozšírenia spaľovne pripravovalo zmenu Územného plánu mesta Prešov, ktorý by nedovoľoval jej umiestnenie v obytnej zóne. Podľa konateľa firmy Štefana Hanigovského to nemalo mať vplyv na konanie, lebo o rozšírenie kapacity požiadali pred účinnosťou pripravovaného územného plánu. Spoločnosť už kladné stanovisko od ministerstva životného prostredia získala. Podobné zariadenia existovali v celej západnej Európe, vo Viedni bolo v meste päť takýchto spaľovní. Spoločnosť argumentovala nevyhnutnosťou spaľovania odpadu, a teda elimináciou skládok. Aj Európska únia stanovila termíny na redukovanie množstva odpadu určeného na skládkovanie a v podobnom duchu bola aj programová analýza odpadového hospodárstva SR. Hlavný architekt Ligus ako jednu z námietok proti rozšíreniu uviedol, že Fecupral energeticky nezhodnocuje odpad, čo bolo proti európskej legislatíve. Hanigovský toto tvrdenie poprel a tvrdil, že sú držiteľmi licencie na výrobu tepla a teplo dodávajú do viacerých firiem na Budovateľskej ulici. Fecupral mal aj ďalších záujemcov o dodávky tepla. Ako podotkol, keby boli na radnici dobrí hospodári, mesto by od neho kupovalo elektrinu na zabezpečenie napríklad verejného osvetle nia. Predávali by ju len za výrobnú cenu bez nákladov na distribúciu. Pripustil aj možnosť dodávok do domácností. Ukončený proces o vplyvoch na životné prostredie dopadol pre Fecupral priaznivo. Viac znečistenia než Fecupral vraj produkovala každá pumpa. Prešovskí mestskí poslanci 28. apríla zmenili územný plán mesta. Snažili sa tak zastaviť snahy o rozšírenie spaľovne, ktorej sa obávala časť Prešovčanov. V upravenom pláne obmedzili kapacitu spaľovne na 1000 ton odpadu ročne, majiteľ chcel pritom výkon zari adenia zvýšiť 20 -násobne. Projekt zariadenia na spracovanie odpadu vyvolal odpor časti obyvateľov mesta a kritiku ekológov. Petíciu proti spaľovni, ktorá sa mala stať najväčšou v krajine, podpísalo približne 4500 ľudí. Nové všeobecne záväzné nariadenie o čistote mesta a verejnom poriadku schválilo mestské zastupiteľstvo 29. septembra . Počas jeho prípravy doručili odbory mestského úradu a poslanci štyri desiatky pripomienok, z ktorých viaceré boli zapracované do návrhu. Prešovskí poslanci VZN schválili jedn omyseľne. V rozprave však mali niekoľko poznámok. Týkali sa napríklad zákazu lepenia plagátov, fajčenia a podobne. Okrem iného VZN zakazovalo na verejných priestranstvách pľuť, konzumovať alkohol, propagovať zakázané produkty, sexuálne symboly, nahotu, por nografiu, rasistické prejavy. Zákaz fajčiť platil na zastávkach MHD (32 metrov od značky nástupišťa a tri metre od okraja vozovky), na cintorínoch, trhovisku, ako aj v bezprostrednej blízkosti škôl, ihrísk a športovísk. VZN riešilo aj zodpovednosť za čiste nie verejných priestranstiev, ako aj sankcie za porušenie nariadenia. Kontrolovať dodržiavanie nariadenia mohli okrem mestských policajtov aj úradníci radnice a poslanci. V blokovom konaní riešila priestupky mestská polícia. Najvyššia pokuta za porušenie niektorých ustanovení nariadenia bola 6 638 eur. Dve zrekonštruované zelené terasy 7. októbra slávnostne odovzdali do užívania žiakom Základnej školy na Sibírskej ulici v Prešove. Celkové náklady na projekt, ktorý pod názvom Oživené strechy realizovalo Ob čianske združenie Živá Zem v spolupráci s Nadáciou Ekopolis, presiahli sumu 4000 eur. Motiváciou pre uskutočnenie tohto zámeru bola snaha vytvoriť funkčné vegetačné strešné terasy, ktoré mali byť príkladom jedného z možných riešení zmiernenia prehrievania zabetónovaných mestských plôch. Na prvej zo strešných terás vznikli ostrovčeky so suchomilnými rastlinami. Druhá mala slúžiť hlavne na výučbu, oddych, ale mala byť aj ako experimentálna, ktorá v rámci environmentálnej výchovy mala poskytnúť žiakom odpovede na to, ako sa budú správať rastliny, vložený substrát a zemina v tomto prostredí. Plochu terasy dotvárali stromčeky, kríky, kvety malé jazierko s vodou a nádoby na zachytávanie zrážok.

RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3