Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 114 4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 27. januára na svojom zasadnutí odsúhlasili prešovskí poslanci presun financií na stavbu 3. etapy kanalizácie na Šidlovci v hodnote 100-tisíc eur. Bola to zrejme aj odozva na požiadavku poslancov výboru mestskej časti a obyvateľov Šidlovca. Šidlovčanov totiž trápila splašková voda. Tá v silných mrazoch zamŕzala a na komun ikáciách sa tvoril ľadopád, nebezpečný pre chodcov aj vodičov. V lete boli cesty zabahnené a plné kameňov, ktoré po búrkach voda vyplavovala z neďalekého lesa. Cesty aj dvory domov boli plné špiny. Všetok odpad zachytával len miestny potok. V rámci tretej etapy stavby kanalizácie, na ktorú boli uvoľnené peniaze, bolo nutné obnoviť kanalizačné siete pre odtok povrchových dažďových vôd na uliciach Lesná, Malinová, Orgovánová, Slnečná, Javorinská, Jahodová, Stavbárska a Ku Okruhliaku, do ktorých boli napojené aj splaškové vody. Zmena na spoločnú kanalizáciu a následné napojenie na kanalizačný zberač F1 bola súčasťou veľkého projektu Čistá Torysa SO 205. Kolaudácia zberača F1 bola naplánovaná na koniec marca. Keďže sa zberače 30 rokov nečistili, stavba nebola ni kdy skolaudovaná a teda ani vedená v správe a údržbe vodární. Odpadové vody odchádzali do Šidloveckého potoka, čo ohrozovalo životné prostredie. V Prešove 27. marca na polhodinu vypli svetlá v rámci celosvetovej akcie Hodina Zeme zameranej proti ničeniu životného prostredia a klimatickým zmenám. Kto vedel, že je takýto deň, tak sa určite potešil. Kto to nevedel, ostal možno prekvapený, prečo zrazu verejné osvetlenie nesvieti. Vedenie mesta aspoň takto symbolicky chcelo bojovať proti ničeniu životného prost redia. Na skúšobnú lehotu troch mesiacov umiestnili Technické služby mesta Prešov na troch miestach v Prešove kovové klietky, ktoré chránili kontajnery na komunálny odpad pred neželanou manipuláciou. Predovšetkým mali zabrániť vyberaniu odpadkov z kontajnerov neprispôsobivými občanmi. Vznikalo pri tom veľa špiny, proti týmto ľuďom zasahovala mestská polícia a náklady pre mesto vznikali aj neustálym upratovaním okolia. Umelá zábrana zamedzila aj hádzaniu odpadu osobami, ktoré za kontajnery neplatia. Jedna ohrada vyšla mesto na 500 €, radnica na to použila peniaze z kapitoly verejnoprospešných činností. Skúšobnú prevádzku zariadenia konzultovalo mesto s vybranými mestskými časťami. Uzamkýnateľné stanovištia kontajnerov umiestnili na uliciach Karpatská, Šrobárova a Mirka Nešpora na dvoch prešovských sídliskách. Občania ich mali testovať od 1. apríla do konca júna. Boxy boli vyrobené z pevných kovových tyčí v tvare mriežky a boli natreté zelenou farbou. Zamykali sa na číselný kód, ktorý mali poznať obyvatelia n ajbližších vchodov a smetiari. Do jednej klietky sa vošli dva kontajnery. Mesto tento experiment skúšalo v rámci projektu Čisté mesto. Po uplynutí testovacej lehoty sa malo rozhodnúť, či mesto urobí ďalšie stanovištia. Primátor, opozičná poslankyňa, hlav ný architekt mesta aj tretí sektor našli spol očnú reč kvôli firme Fecupral. Všetci boli totiž proti rozšíreniu kapacity spaľovne nebezpečných odpadov. Mesto Prešov nesúhlasilo s rozšírením kapacity spaľovne nebezpečných odpadov na Jilemnického ulici. 15. apríla primátor Pavel Hagyari informoval, že mesto vydá nesúhlasné stanovisko k projektu Nadregionálne centrum materiálového a energetického zhodnocovania odpadov. Spolu s ekologickými organizáciami vyzvali občanov, aby sa prihlásili do konania na Slovenskú inšpekciu životného prostredia a podali námietku. Primátor povedal, že spaľovňa nebezpečných odpadov do mesta nepatrí. Takéto technológie sú potrebné v tomto tisícročí, ale nie v obytnej zóne. Dodal, že prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva, ktoré vy jadrovalo nesúhlas s rozšírením spaľovne, stále platí. Podľa neho je zámer spoločnosti Fecupral v rozpore so záujmami mesta. Hlavný architekt mesta Vladimír Ligus odôvodňoval opätovný nesúhlas mesta tým, že v súčasnosti má spaľovňa Fecupralu kapacitu okolo tisíc ton a spracúva asi len 500 ton ročne, čo "vykrýva potreby Prešova a okolia". Podľa jeho slov by sa pri 20- tisícovej kapacite musel nebezpečný odpad zvážať do Prešova zo širokého okolia, aj z okolitých štátov. Proti terajšej kapacite spaľovne mesto v ýhrady nemá. Kauza spaľovňa pokračovala. Konateľ firmy Štefan Hanigovský 26. apríla zareagoval na postoj samosprávy, pričom argumenty oponentov označil za nepravdivé a zavádzajúce. Pri rozšírení kapacity Fecupral použil špičkovú technológiu. K postoju ekológov a ich obáv zo zlého vplyvu na životné