Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 111 vyrúbaných stromov z opačnej strany, pričom situácia sa mohla zhoršiť po každom ďalšom daždi. Poslanec Jozef Kislík (KDH) si vyžiadal geologické mapy z Geologického ústavu Dionýza Štúra, podľa ktorých hrozia zosuvy aj na iných miestach Prešova. Riziko podmáčania územia bolo stále veľké. Okrem lokality Za Kalváriou (Horárska) a Pod Wilec hôrkou patrili medzi kritické miesta územie medzi Šidlovcom a Surdokom, ďalej pri bývalom ťažobnom priestore Solivarov v lokalite Pod Šalgovíkom a tiež v susedných Ľuboticiach, kde ležala vraj až tretina územia na z osuvovom území. Podľa Kislíka by takéto územia mali byť vyznačené aj v územnom pláne, aby mesto na nich dovolilo stavať napríklad len chatky a nie rodinné domy. Dôvodom problémov na Horárskej bola podľa neho neodborná správa lesov - ich výrub, ako aj zniče né prirodzené rigoly pri lesnej ceste. Potvrdil slová, ktoré nám povedali aj obyvatelia tejto štvrte. Voda sa sústredila do jamy na vrchu kopca na Horárskej a svojou váhou spôsobila zosun územia. Mestský les pri lokalite Za Kalváriou spravovali Technické s lužby mesta Prešov. Podľa výkonnej riaditeľky Andrey Marcinkovej bolo pochopiteľné, že v dnešnej veľmi zložitej situácii sa hľadali rôzne príčiny vzniku tejto skutočne nešťastnej udalosti. Podozrenie, že zosuv pôdy spôsobila ťažba, nebolo podľa nej odborne podložené argumentmi, ale iba domnienkami, ktoré už vyvrátil aktuálny geologický prieskum. P odľa hovorkyne mesta Ivety Adamovej bol celý svah stále nasiaknutý vodou a vzhľadom na prognózy počasia bolo možné očakávať aj ďalšie zosuvy. Dodala, že podľa teré nnych monitoringov doterajšie záchranné práce pomohli a domy ďalej nepraskajú, nerozširujú sa ani trhliny v štyroch neobývaných stavbách. Prečistenie kanálov na svahu nad Horárskou ulicou podľa člena krízového štábu Milana Baláža výrazne pomohlo pri odvodn ení svahu. Hlavný architekt mesta zároveň potvrdil, že je potrebné urobiť ďalšie povrchové drenážne rigoly nad už zrealizovanými kanálmi, v lese nad Horárskou, aby sa v nich neudržiavala voda. Na dno vykopanej priekopy chceli umiestniť fóliu, aby vtekajúca voda nevsakovala do svahu. Pri riešení havarijného stavu na spomínanej ulici pomáhali vojaci. Obyvateľom, ktorí boli bezprostredne ohrození zosuvmi, vytvárali na ich súkromných pozemkoch povrchovú drenáž. Tá stále odvádzala vodu. Na mestských pozemkoch na tieto práce využili pracovníkov malej obecnej služby a väzňov. Mesto požiadalo o komplexný geologický prieskum. Objednalo i geodetické meranie pohybu svahu. V najbližších dňoch mali byť vytýčené geodetické body na sledovanie aktivity svahových pohybov. Po vykonaní vrtov a následných laboratórnych skúškach mal byť určený ďalší postup. Zároveň samospráva mala požiada ť Povodie Bodvy a Hornádu o preverenie situácie v zasypaných potokoch na uliciach Horárskej, Jánošíkovej a Pod Kalváriou. Prešov vyhlásil verejn ú zbierku na pomoc občanom, ktorí v súvislosti s povodňami utrpeli majetkovú ujmu. Pod vyliatie vody z Torysy v júni počas nedávnych záplav sa podpísalo aj to, že jej brehy neboli rovnako vysoké. Ľavý bol totiž po nedávnom výrube stromov nižší. Stačilo nižšiu časť zvýšiť o pol metra a rozbúrená rieka by ostala v koryte. Tvrdili to obyvatelia domov za Mestskou halou. Torysa sa vyliala za mostom vedúcim k mestskej hale. Postupne zaliala garáže a rodinné domy na prešovských uliciach Štúrova, Maybaumova a Budo vateľská. Podľa tamojších obyvateľov sa to nemuselo stať. Stačilo urobiť ochranný násyp okolo týchto ulíc na ľavej strane brehu rieky. Po vyliatí vody z koryta sa jej ničivé dôsledky zväčšovali zo sekundy na sekundu. "Iba sme sa bezmocne prizerali, nemohli sme nič robiť," vraveli manželia Naďa a Viliam Kurovčákovci. Rozbahnená voda im zaplavila garáž a celý suterén rodinného domu. Nechýbalo veľa a dostala by sa aj do nedávno zrekonštruovaných obytných priestorov. "Bývam tu už takmer 50 rokov a doteraz sa sem voda nikdy nevyliala. Ale to boli koryto i breh rieky vždy upravené, vyčistené, chodievali sme sa tam opaľovať," spomína pani domu. Jej manžel dodával, že koryto rieky bolo už deň pred záplavami naplnené. Stačilo zvýšiť breh vrecami piesku a voda by sa tu nevyliala. Podľa hovorkyne mesta Ivety Adamovej bolo treba brať do úvahy, že toto bola mimoriadna situácia spôsobená podľa odborníkov 150 - ročnou vodou. Aj keby sa zvýšila ochranná hrádza, obyvateľov by ohrozovala spodná voda, ktorá sa tiež enormne dvihla. Aj v tejto lokalite, tak ako v iných, by jednoznačne pomohlo zrýchlenie odtoku Torysy. Tu voda nemá kam odtiecť, respektíve preliať sa, kým dosiahne úroveň výšky koryta. Navyše, brehy boli v mnohých častiach zastavané, obývané. Konkrétne v tejto oblasti sa s korytom rieky približne 10 rokov nič nerobilo. To koryto sa malo aj podľa hlavného architekta mesta rozšíriť a prehlbovať. Dodala, že mesto má jedno riešenie na prehĺbenie a rozšírenie koryta práve v tejto lokalite, ale vystupuje len ako navrhovateľ. Toto riešenie