Kronika mesta Prešov rok 2010

Kronika mesta Prešov 2010 110 Trhliny v dome boli na každom mieste. Vedľa sa budovala dcéra, statik odporúčal nepokračovať v stavbe. Dom poistený nemal, poistku zrušil po problémoch s poisťovňou. V susedstve býval 50- ročný Štefan Fujdala. Jeho dom bol jednou časťou spojený so susedo vým. Ani jeho časť domu nebola obývateľná, všetky steny boli popraskané. S rodinou sa vysťahovali, hľadali si podnájom. Cez deň prichádzali postupne upravovať dom do pôvodného stavu. Zosuv pôdy prvý raz zistili tamojší obyvatelia 5. júna . Večer si jeden z nich všimol, že sa vysúvajú kocky na dlažbe pred jeho domom. Na druhý deň ráno to bolo už horšie. Praskliny mal všade okolo okien, ale bývať mohol. Jeho susedia z rodinných dôvodov odcestovali do Ameriky. Zosúvajúci svah im narušil dom, zničil garážovú bránu. Susedia im vypratali z domu nábytok, aby sa nepoškodil pri prípadnom spadnutí múrov. Všetky ohrozené domy stáli na pravej strane ulice. Podľa ich majiteľov bolo príčin zosuvu pôdy viacero. Odkopali pätu svahu a zasypali potok, ktorý tečie od lesa. A vyrúbali les. Na úpätí kopca bola jedna obrovská puklina, akoby sa vrch rozdelil na dve polovice. Podľa Milana Baláža z odboru krízového riadenia na Mestskom úrade v Prešove požiadali ministerstvo životného prostredia o geologický prieskum v spomínaných lokalitách. Na základe neho rozhodnú o ďalšom postupe. Mimoriadna situácia tu preto mala trvať až do odvolania. Mesto povolalo na pomoc aj vojakov. Tí prekopávali a odvodňovali svah, aby sa voda na vrchu kopca nerozlievala a nepremáčala ho, ale aby stekala dolu do potoka. Na odvodňovaní svahu pracovalo 30 vojakov. 7. júna bol odvolaný tretí stupe ň povodňovej aktivity a platil druhý. Podľa slov hovorkyne mesta Ivety Adamovej boli škody najmä na súkromnom majetku osôb. Už cez víkend mestská polícia spisovala zoznamy osôb najviac postihnutých lokalít, ktoré utrpeli majetkovú ujmu a tí mali dostať priamy príspevok od štátu na zníženie následkov povodní. Najväčšie škody boli na uliciach Pod Kamennou baňou, na Ulici 17. novembra a Budovateľskej. Na Opavskej ulici bol hlásený zosuv pôdy a poškodených 7 rodinných domov. Ten sa prejavil až po opadnutí vody. Celková predpokladaná suma na záchranné práce a náhradu spôsobených škôd bola 96 000 eur. Krízový štáb mesta 14. júna predpoludním opätovne vyhlásil mimoriadny stav. Spravil tak v súvislosti so zosuvmi pôdy. Situácia sa zhoršila po prudkej búrke. Problematické boli dve lokality - Za Kalváriou (Horárska ulica) a Pod Wilec hôrkou. Staticky narušených bolo 14 domov Pod Wilec hôrkou. Ako zistil krízový štáb priamo v t eréne, šesť z nich vážnejšie poškodených, boli v nich praskliny, boli však obývateľné. Mesto zabezpečilo do týchto lokalít geológa a statika, ktorí urobili odborný prieskum za účasti časti krízového štábu a hlavného architekta mesta. Občania bývajúci v týc hto domoch boli upozornení na riziká z toho vyplývajúce a bola im ponúknutá možnosť alternatívneho bývania v prípade potreby, podľa ich rozhodnutia. Dovtedy obývali tieto domy na vlastné riziko. Čo sa týkalo prípadnej evakuácie občanov, mesto im v rámci evakuačného plánu vedelo vyjsť okamžite v ústrety alternatívnou náhradou bývania. Horšia situácia bola na Horárskej. Tam bolo poškodených dvanásť domov, z ktorých boli štyri neobývateľné. Krízový štáb vykonával na mieste statický prieskum, mesto požiadalo aj o geologický prieskum. Problémy so zosuvom pôdy v Prešove pretrvávali. Podľa časti mestských poslancov sa o problémoch vedelo už skôr, ale neriešili sa. Na vine mala byť ťažba v mestskom lese a neodvodnená cesta. Upozorňovali, že riziko hrozí aj v ďalšíc h lokalitách. Podľa vyjadrenia poslankyne Andrey Turčanovej z 18. júna už pred piatimi rokmi bolo nevyhnutné odvodniť cestu. Keby bola odvodnená, nemuseli by padať domy. Obyvatelia lokality Za Kalváriou sa viackrát sťažovali na nedobrú situácii, stále sa tam ťažilo. Celá strana svahu bola pred tromi rokmi vyrúbaná. Až po mnohých urgenciách osadilo mesto pred dvoma rokmi na ceste panely za 400-tisíc korún (13,3- tis. €), ale neodvodnili ju. Na ďalšiu žiadosť občanov prišla z mesta odpoveď v septembri 2007, že je "potrebná celková oprava tejto miestnej komunikácie, vrátane vybudovania jej odvodnenia". Predpokladaný termín realizácie bol do konca roka 2009. K tomu však podľa poslancov nedošlo. Ani jeden z obyvateľov nebol informovaný, že ide o zosuvné územie. Geológ povedal, že už pred sto rokmi tam bol zosuv, ale nenašiel to ani v geologických mapách, ale až teraz pri prieskume. Na margo ťažby dreva poslankyňa dodala, že ešte aj v posledných dňoch napočítali 25 nových

RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3