Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 68 Francúzska. 25.septembra sa v historickej sále Čierneho orla konalo slávnostné zasadnutie Akademického senátu. Rektor René Matlovič na zasadnutí odovzdal vyznamenania a pamätné medaily zamestnancom a hosťom. Filozofická fakulta v Prešove bola druhou najstaršou na Slovensku. Svoje narodeniny rátala od 1.septembra 1959, keď sa stala jednou zo zakladateľských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V prvom roku svojej existencie mala štyri študijné odbory, a to slovenský jazyk a literatúra, ruský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra a dejepis. V prvom roku existencie na nej študovalo 203 študentov, ktorým prednášalo 33 vysokoškolských učiteľov. Nebol však medzi nimi ani jeden univerzitný profesor. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, ktorá vznikla pred 1 2 rokmi, bola najväčšou z jej ôsmich fakúlt. V tom čase mala 2 737 študentov. Podľa dekana Rudolfa Dupkalu záujem o štúdium neklesal, skôr naopak. Výučbu zabezpečovalo 200 zamestnancov, z nich bolo 21 profesorov, 32 docentov, 73 odborných asistentov s titu lom PhDr., PhD. Ďalších 21 odborných asistentov sa pripravovalo na získanie vedeckej hodnosti. Na filozofickej fakulte pravidelne hosťovali profesori a lektori zo zahraničia. Fakulta mala akreditáciu na 33 bakalárskych, 28 magisterských a 13 doktorandských študijných programov. Hoci PU zatiaľ nezískala štatút univerzity, vedenie fakulty bolo spokojné s hodnotením Akreditačnej komisie. Tá ju zaradila medzi tie, ktoré splnili všetky kritériá, ktoré si vyžaduje zaradenie vysokej školy medzi školy univerzitného typu. V rámci výskumu v oblasti humanitných vied bola dokonca ohodnotená kategóriou A, čo je špičková medzinárodná kvalita. Fakulta mala vo svojej štruktúre desať inštitútov, ktoré sa členili na 28 katedier, ale už aj centrum excelentnosti. Rektor Prešovskej univerzity René Matlovič udelil 29.septembra titul doctor honoris causa PU profesorovi pedagogiky Mironovi Zelinovi. Pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a spomínaný titul mu udelili vo vednom odbore pedagogika. Slávnostný akt sa uskutočnil v prešovskej Dvorane evanjelického kolégia na zasadnutí vedeckej rady. Miron Zelina bol známy vytrvalým zápasom o moderné školstvo na Slovensku a významnou osobnosťou v procese reformy školstva. Patril k propagátorom tvorivo-humanistickej výchovy na slovenských školách. V tomto duchu vypracoval systém, ktorý predstavoval teoretickú koncepciu školy, výchovy a vyučovania, ktorý prijali a zapracovali do vyučovacieho procesu mnohí učitelia. Spomínaný systém sa prednášal na takmer všetkých pedagogických fakultách na Slovensku. Na pôde Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity po prvý raz zasadla v novembri správna a vedecká rada jedného z novozaložených centier excelentnosti. Po tomto zasadnutí začalo oficiálne pôsobiť v rámci štruktúry PU. Išlo o Lingvokulturologické a prekladateľsko - tlmočnícke centrum excelentnosti. Centrum chcelo svojím zameraním a pôso bnosťou prispieť ku koncentrácii najkvalitnejšieho výskumno-vývojového potenciálu filologických pracovísk fakulty a univerzity. Malo ambíciu modernizovať a zefektívniť systém podpory filologického výskumu a infraštruktúry jazykových pracovísk. V spolupráci s ďalšími akademickými inštitúciami plánovalo realizovať výskum a vývoj v uvedených oblastiach na medzinárodne porovnateľnej úrovni. PU získala na zriadenie dvoch centier excelentnosti 1,8 milióna eur z európskych zdrojov. Podľa prorektora pre vedu a výskum na Filozofickej fakulte PU Jozefa Sipka, v rámci Lingvokulturologického a prekladateľsko - tlmočníckeho centrum excelentnosti vznikli štyri špecializované laboratóriá, ktoré umožnil študentom aj učiteľom spájať národy cez jazyk a kultúru. Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v decembri stopla svoje plány na rozšírenie svojich priestorov. Naďalej teda museli viesť prednášky a semináre v štyroch objektoch. Podľa dekana Róberta Štefka dôvodom bol fakt, že Prešovská univerzita uprednostnila prebudovanie bývalej Základnej školy na Ul. 17. novembra, kde mala vzniknúť nová aula a priestory pre rektorát. Od priestorových možností závisel aj možný počet prijatých uchádzačov. Ročne si tu podalo prihlášku okolo 4-tisíc záujemcov. Mestský parlament schválil 7.decembra žiadosť desiatich vidieckych škôl o pričlenenie k prešovskému školskému úradu. K 13 mestským základným školám sa už skôr pridalo 12 obecných škôl a v decembri ďalších desať. Išlo o obec Víťaz, Drienov, Chminianska Nová Ves, Šarišské Bohdanovce, Finti ce, Bajerov, Ľubotice, Terňa, Široké a Kapušany. Začlenenie musel schváliť ešte