Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 63 röntgenu pozrie miesto, ktoré treba liečiť. Identifikoval kameň, prístroj rýchlo zmeral jeho súradnice v troch rovinách a vypočítal presne polohu kamienka v 3D obraze. Všetky parametre prístroja sa automaticky nastavili ako treba. Lekár sledoval pacienta a komunikoval s ním cez ochranné sklo. Operačný výkon mohol kedykoľvek zastaviť alebo znížiť intenzitu zvukových vĺn či znížiť frekvenciu drvenia. Okrem spomínaného využitia bolo možné pomocou prístroja vykonávať aj iné operácie či diagnostikovať určité ochorenia. Miestnosť, kde bol stroj umiestnený, prešla komplexnou rekonštrukciou. Litotryptor stál takmer 1 milión eur, rekonštrukcia 240-tisíc eur. Na tieto výdavky prispelo ministerstvo zdravotníctva. Slovenský Červený kríž v okresoch Prešov a Sabinov podporili ich talianski kolegovia. Darovali im totiž 9-m iestny Opel Vivaro, ktorý mal slúžiť na prepravu telesne postihnutých. SČK doteraz také vozidlo nemal. Disponovali len dvoma osobnými automobilmi, ktoré však nevyhovovali vozičkárom a ležiacim klientom v ťažkom stave. V ozidlo im darovala Asociácia dobrovoľ ných darcov krvi v talianskom meste Brugherio. Slávnostne ho 16.novembra prišiel do Prešova odovzdať prezident AVIS Bianchi Carlo Adolfo. Z prešovskej Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana ušlo v roku 2009 krátko po pôrode 127 matiek. Z nich až 56 odišlo do 24 hodín po pôrode. Matky tak opustili spolu 131 novorodencov, lebo v štyroch prípadoch išlo o dvojičky. Pre deti sa vracali po niekoľkých dňoch až týždňoch, často po mnohých urgenciách nemocnice. Mali tu aj prípad, kedy si matka prišla pre svoje dieťa po dvoch mesiacoch, domov si ho odnášala už v dupačkách. Rodičky najčastejšie opúšťali zdravotne postihnuté deti a bábätká s nízkou hmotnosťou. Opustené deti pochádzali z ohrozeného prostredia, hlavne z rómskych osád z Jarovníc, Chminianskych Jakubovian, Mirkoviec, Krivian a mnohých ďalších, ale svoje deti opustili aj matky zo Sabinova či z Prešova z rómskych lokalít zo Starej tehelne a Solivaru. Svoj útek odôvodňovali tým, že sa nemá kto postarať o ich ďalšie deti, že ich v neprítomnosti p odvedie partner, alebo že si museli urgentne vybaviť rôzne záležitosti na úradoch. Obľúbenou výhovorkou bol aj údajný pohreb v rodin e. Svoje deti po pôrode opúšťali aj prvorodičky. Stáva lo sa pravidlom, že pokiaľ matka ujde z pôrodnice raz, urobí tak aj po narodení ďalších detí. Pôrodnica nebola uzavretým oddelením. Domov utekali aj v župane. V roku 2008 bola u takto opustených detí v deviatich prípadoch nariadená ústavná výchova alebo išli do pestúnskej starostlivosti či na adopciu. Podľa vyjadrenia primár ky perinatologického centra Ivety Revákovej zákon o sociálnej pomoci sa sprísnil koncom roka 2005, kedy zaevidovali až 365 opustených novorodencov. Odvtedy sa počet útekov z pôrodnice znížil o polovicu. V skutočnosti s voje deti v nemocnici však nechalo ešte viac rod ičiek. Pokiaľ gynekológ prepustil zo zdravotnéh o hľadiska matku, ale dieťa muselo naďalej ostať na novorodeneckom oddelení, zákon takýto svojvoľný odchod ma tky z nemocnice necharakterizoval ako opustenie dieťaťa. Takýchto prípadov bolo v porovnaní s útekmi krátko po pôrode ešte viac, evidenciu však nemocnica nerobila. Svoju rolu tu zohrávala aj skutočnosť, že matka v takomto prípade musela prispievať na svoj pobyt v nemocnici.