Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 53 Mesto Prešov a spoločnosť Spravbytkomfort v júni 2008 uzavreli dohodu o skončení mandátnej zmluvy, podľa ktorej zaniká zmluvný vzťah k decembru 2008. Do tohto termínu sa však nevyrovnali pohľadávky a tak mandátna zmluva stále platila. Spoločnosť Spravbytkomfort zaujala také stanovisko, že mestu odovzdá spisovú agendu až po vyrovnaní dlhu na nájomných bytoch mestom Prešov. Radnica však odmietla prevziať d lh v celku bez rozčlenenia a skúmania oprávnenosti. Odovzdanie bytovej agendy sa teda k januáru 2009 neuskutočnilo. Počas leta 2009 prebiehala v rámci II. etapy zmena technológií v dvoch kotolniach K- Mladosť a K2 (Sídlisko III) na výmenníkové stanice, ktoré boli prepojené novými predizolovanými horúcovodnými rozvodmi (s dĺžkou 1,1 km) s kotolňou na biomasu. Rozšíril sa tak okruh centrálnej kotolne, kde bola kotolňa na biomasu inštalovaná. Na rozvody tejto kotolne sa pripojilo od 11. septembra ďalších 3 000 bytov. Stavbu zrealizovali za štyri mesiace, pričom investovali 1,2 milióna eur (36,1 mil. Sk). Výmenníková stanica spolu s kotolňou, ktorú sprevádzkovali v marci, dodávali teplo pre 9 250 domácností, 6 základných a 5 materských škôl, 1 domov sociálnych služieb a do nebytových priestorov na Sídlisku III. Spravbytkomfort, a.s. do kotolne aj novej výmenníkovej stanice investoval dovedna 4,2 milióna eur (126,5 mil. Sk), pričom očakával, že sa nielen zníži cena tepla, ale ročnú spotrebu plynu zníži najmenej o pätinu. Štiepku, asi 70- tisíc ton ročne, chceli odoberať od miestnych dodávateľov. Bytové družstvo spravovalo v Prešove, Sabinove a v Lipanoch 13-tisíc bytov. Len 4-tisíc z nich bolo napojených na spomínané kotolne. Išlo len o obyvateľov Sídliska III a čiastočne aj Sídliska II. Títo ľudia mohli uvažovať o nižších nákladoch za teplo a prípravu teplej vody. Obyvatelia sídlisk Sekčov a Šváby túto možnosť zatiaľ nemali, tamojšie kotolne využívali len plyn. Na najmladšom prešovskom sídlisku 21. decembra otvorili zrekonštruované námestie. Jeho oprava si vyžiadala náklady vo výške 316-tisíc eur, išlo o najväčšiu investíciu mesta na Šváboch. Oprava námestia na Šváboch trvala pol roka. Podmienkou bolo zachovanie pôvodného diela. Konkrétne fontána bola robená v spolupráci s profesorom Martinom Brezinom. Sochu robil pán docent Július Machaj. Bola to oprava sochy, ktorá bola zničená pri zimnom štadióne - volala sa Pirueta - a osadzovala sa na túto fontánu. Jednou z úloh projektantov bolo dorobiť prvky drobnej architekt úry do tohto územia, zároveň však rešpektovať pôvodné dielo. Druhou bolo nájsť riešenie, aby ľudia do tej fontány nehádzali odpadky a nepoškodzoval sa jej systém.